Navštívili sme prezidentskú vilu na Slavíne: Pellegrini tu určite bývať nebude, spustnutá budova už roky smutne chátra

Lokalita na bratislavskom Slavíne patrí medzi tie najexkluzívnejšie v hlavnom meste. Luxusné vily tu majú hodnotu aj niekoľkých miliónov eur a iba málo ľudí vie, že na nehnuteľnosť v tejto oblasti má nárok aj naša hlava štátu. Konkrétne hovoríme o vile v tesnej blízkosti známeho pamätníka, ktorá dnes ale neoplýva žiadnym prepychom. Ba naopak, už roky je neobývateľná a chátra. My sme sa boli pozrieť, ako vyzerá dnes.

Ako v minulosti informovali Hospodárske noviny, prezidentská vila na Slavíne sa rozprestiera na obrovskom pozemku s rozlohou 4 300 metrov štvorcových. Vzhľadom na lokalitu hovoríme o skutočne hodnotnej nehnuteľnosti, ktorá sa ale namiesto lákavého reprezentačného sídla stala pre hlavy štátu skôr bremenom a chátrajúcou ťarchou. Jej história sa začala písať na prelome tisícročí v spojení s prezidentom Rudolfom Schusterom.

Býval tu iba jeden prezident

Rudolf Schuster bol ako druhý prezident Slovenskej republiky zvolený pred letom v roku 1999. Na prelome tisícročí prejavil záujem o sídlo v Bratislave, ktoré mu následne prezidentská kancelária aj zabezpečila. Podľa informácií z portálu Aktuality.sk, budovu kancelária odkúpila od Východoslovenských železiarní za približne 1,2 milióna eur. V tej dobe azda nikto netušil, že Schuster bude prvý, ale zároveň aj posledný prezident obývajúci túto vilu.

Už po prvej obhliadke bolo jasné, že od nového prezidentského sídla očakával viac aj samotný Schuster, no ako sám povedal, oproti bývaniu „v podkroví Grassalkovičovho paláca“ to bol luxus. Spolu s prvou dámou museli vilu opustiť po výbuchu kotla, a to bol v podstate aj moment, od ktorého sa už do sídla na Slavíne nikto neprisťahoval. Nasledujúci prezident Ivan Gašparovič jasne deklaroval, že bývať ostane v neďalekom Limbachu a vila sa nepáčila ani jeho manželke.

Navyše, Gašparovičovcom sa nehnuteľnosť, teda hlavne jej interiér, javil málo priestranný. Zároveň ale ani sídlo v Limbachu nebolo prispôsobené na prijímanie zahraničných návštev a rokovania s čelnými predstaviteľmi iných štátov. V tomto smere zrejme ide aj o nešťastné rozhodnutie pri vzniku samostatnej republiky, nakoľko sa pevne neurčilo sídlo hlavy štátu či ďalších hlavných slovenských predstaviteľov.

Prerábka či predaj?

Na záver svojho funkčného obdobia dal Ivan Gašparovič vypracovať audit, na základe ktorého sa mala určiť predajná cena chátrajúcej vily, pričom získané financie mali putovať na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach, kde sa počítalo aj s prezidentským apartmánom. Dnes už vieme, že k takémuto predaju nedošlo a situáciu nevyriešil ani Gašparovičov nasledovník Andrej Kiska. Ten sa zase snažil vilu prerobiť tak, aby bola hodná reprezentačného sídla.

Pôvodné náklady na rekonštrukciu sa odhadovali zhruba na 500-tisíc eur bez DPH, no proces sa naťahoval z roka na rok. V roku 2017 sa prezidentská kancelária obrátila na ministerstvo zahraničných vecí, ktoré malo opäť zistiť parametre potenciálnej rezidencie a náklady s ňou spojené, no tie sa pohybovali na úrovni milióna eur, na čo rozpočet skrátka nebol. Napokon, situácia sa nezmenila ani za mandátu Zuzany Čaputovej.