Druhou možnosťou je pestovanie vlastných potravín.
„Či už na parapete v kuchyni, alebo v záhradke, začnite s tým, čo zvládnete vypestovať sami,“ hovorí. „Vyberte si plodiny, ktoré máte radi, a ak máte málo času, siahnite po odrodách, ktoré vyžadujú minimum práce. Nielenže znížite náklady na potraviny a obaly, ale budete môcť jesť aj jedlo, ktoré ‘chutí’ ako váš vlastný pot. A to je chuť, ktorej sa nič nevyrovná.“
Jeho treťou metódou je barter.
Výmena potravín za inú plodinu alebo vašu službu
„Buď výmenou potravín – najmä v lete, keď má veľa ľudí prebytok jednej či druhej plodiny – alebo výmenou zručností za potraviny, ktoré inde nezískate,“ vysvetľuje.
Napriek komplikáciám, ako je nezhoda medzi vašou ochotou a potrebou práce, má podľa neho barter obrovské výhody. „Lokalizuje ekonomiku a pomáha budovať väzby medzi susedmi, čo nakoniec vedie k odolnejším komunitám, ktoré dokážu lepšie odolávať vonkajším šokom.“
Nakoniec, jeho štvrtou metódou je využívanie potravín, ktoré by sa inak vyhodili. Boyle pritom zdôrazňuje, že nemusíte skákať do kontajnerov – namiesto toho odporúča vybudovať si vzťah s malými podnikmi a dohodnúť sa s nimi na tom, že vyradené jedlo vám odovzdajú namiesto toho, aby skončilo v koši.
„Reštaurácie často vyhadzujú dobré jedlo, či už pre prísne zákony, alebo vlastné štandardy kvality,“ hovorí. „Týmto spôsobom sa vyhnete prehľadávaniu odpadkov a zároveň si vybudujete vzťahy s inými ľuďmi. Tí sa väčšinou cítia hrozne, keď vyhadzujú jedlo, ktoré je stále jedlé, zatiaľ čo polovica sveta hladuje.“
Dodáva, že ak je jedla nadbytok, môžete ho dokonca rozdať iným. „Využívanie potravín, ktoré by inak skončili v koši, nie je ideálne – sotva vytvára udržateľný model, ktorý by mohli replikovať ostatní. Ale kým potraviny lietajú cez pol sveta len preto, aby skončili v britskom kontajneri, cítim, že našou povinnosťou voči farmárom aj hladujúcim ľuďom je dostať ich z kontajnerov na náš stôl,“ uzatvoril.
Nahlásiť chybu v článku