Kvíz o ľudskom mozgu: Dá naozaj zabrať aj tým, čo mali z biológie samé jednotky

Mozog dospelého človeka váži asi 1,5 kg a je rozdelený na dve polovice, tzv. hemisféry. Spolu s miechou tvorí centrálny nervový systém označovaný ako CNS.

Mozog je najtučnejší orgán v ľudskom tele, celkovo ho tvorí 75 až 80 % vody. Ostatných 20 až 25 % mozgu tvorí pevné tkanivo, z toho najmenej 60 % tvorí tuk. To v zdravom tele predstavuje najvyššiu koncentráciu tuku prítomného v jednom orgáne. Mýtus o desaťpercentnom používaní mozgu pochádza z dávnych čias, spred takmer storočia. Pravda je taká, že pokiaľ nedôjde k poškodeniu mozgu, je väčšina jeho oblastí neustále aktívnych.

Informácie v mozgu sa šíria rôznou rýchlosťou v závislosti od typu neurónu. Preto niektoré informácie mozog spracováva rýchlosťou až 431 kilometrov za hodinu a iné len rýchlosťou 1,6 kilometra za hodinu.

Neuroplasticita je fundamentálny a kriticky dôležitý mechanizmus neuronálneho fungovania, pomocou ktorého mozog prijíma a spracováva informácie, pričom sa sám prispôsobuje a mení, a to v interakcii svojich geneticky daných možností a environmentálnych stimulov.

Mozog (presnejšie povedané koncový mozog) je rozdelený na dve hemisféry, ktoré spája tzv. kalózne teleso tvorené neurónmi.

Vráskavce majú najväčší mozog medzi všetkými žijúcimi tvormi na tejto planéte. Mozog samca váži 7 kg, vyskytujú sa však jedince s až 9-kilogramovými mozgami.

Hipokampus hrá kľúčovú rolu v dlhodobom ukladaní informácií. Keď niekomu následkom zranenia alebo chirurgického zákroku chýba, bude síce stále schopný učiť sa nové zručnosti, ale nebude si pamätať, že sa ich naučil.

V priemere od veku 50 rokov slabne schopnosť uchovať si dočasné informácie. Tento jav je obzvlášť očividný, keď treba vykonávať niekoľko činností súčasne. Napríklad sa stáva, že je ťažšie zapamätať si telefónne číslo a zároveň sledovať rozhovor alebo si spomenúť na miesto, kam sme dali kľúče, keď sme sa sústredili na to, čo treba kúpiť.

Amnézia je nepochybne najvážnejšia forma poruchy pamäti. Vo väčšine prípadov ju spôsobujú poranenia oboch hemisfér mozgu v oblastiach súvisiacich s epizodickou pamäťou. Je to patologická porucha pamäti, charakterizovaná čiastočnou alebo úplnou stratou pamäti.

Vedci zistili, že ľudia si dokážu spomenúť na veci, ktoré sa im stali v priemere už vo veku 2,5 roka. Tento jav je označený pojmom detská amnézia. Deťom robí problém si zapamätať zážitky v spojení s určitým časom, miestom a dátumom. To vysvetľuje, prečo si tak málo pamätáme zo svojho raného detstva.