Naša planéta nebola vždy prijateľnou pre život, ako ho poznáme. Tomu, že na Zemi existuje život, vďačíme práve kyslíku, ktorý tu však nebol od počiatkov planéty. Vedci predpovedajú, že v ďalekej budúcnosti nastane zvrat a Zem sa vráti do stavu, v ktorom bude v atmosfére vo veľkom zastúpený metán a kyslíka bude veľmi malé množstvo.
správy od nás budete mať ako prví.
Nestane sa tak ale skôr ako za miliardu rokov. Keď však príde zmena, bude pomerne rýchla a drastická, ako naznačuje štúdia uverejnená v časopise Nature, ktorú preskúmal portál Science Alert.
Zem sa vráti v čase
Zmena vráti Zem do obdobia pred udalosť známu ako Veľká oxidačná udalosť, ktorá sa odohrala pred 2,4 miliardami rokov. Pri nej nastal výrazný nárast kyslíka v atmosfére, čo dalo základ rozvoja života založenom na tomto plyne.
Vedci v štúdii zároveň tvrdia, že je nepravdepodobné, aby bol kyslík trvalou súčasťou obývateľných svetov, čo sťažuje pátranie po nových planétach, na ktoré by sme sa mohli, keď to už bude nevyhnutné, presťahovať.
„Model predpokladá, že odkysličenie atmosféry, pri ktorom atmosférický kyslík prudko poklesne na úroveň pripomínajúcu archaickú Zem, bude s najväčšou pravdepodobnosťou spustený vlhkým skleníkovým efektom a pred rozsiahlou stratou povrchovej vody,“ uvádzajú vedci.
To spôsobí zánik života na Zemi, ktorý sa spolieha na kyslík. Aby vedci dospeli k tomuto záveru vykonali podrobné modely biosféry Zeme, ktoré zohľadňujú zmeny jasu Slnka a zodpovedajúci pokles oxidu uhličitého, pretože plyn sa rozpadá zvyšovaním úrovne tepla. Menej oxidu uhličitého znamená menej fotosyntézy, čo má za následok aj menej kyslíka.
Vedci predpovedali, že zvýšené žiarenie Slnka vyparí oceány v priebehu dvoch miliárd rokov, ale nový model založený na takmer 400-tisíc simuláciách hovorí, že nás ešte predtým zabije vytratenie kyslíka.
Treba hľadať nové miesta na život
„Pokles kyslíka bude veľmi, veľmi extrémny. Hovoríme o hladine miliónkrát nižšej ako dnes“, povedal pre portál New Scientist vedec Chris Reinhard z technologického inštitútu v americkej Georgii.
V súvislosti s týmito zisteniami vyvstáva oveľa väčšia potreba skúmania vesmíru a planét vhodných pre život. Je potrebné okrem hľadania planét s kyslíkom sa zamerať aj na biologické podpisy, ktoré hovoria o tom, že na planéte môže za stovky miliónov rokov prepuknúť práve nárast kyslíka.
Takisto si treba uvedomiť, že scenár toho, že Zem je obývateľná kvôli množstvu kyslíka v atmosfére iba 20 až 30 % veku svojej existencie. Podobne to môže byť aj s inými planétami.
Skončí ale život na Zemi po tom, ako zmizne kyslík? Vedci jasne hovoria, že nie, no budú tu fungovať iba anaerobné formy života.
Nahlásiť chybu v článku