Invázia do Československa: Tento kvíz z udalostí v roku 1968 zvládne len pamätník tvrdého socializmu

Oficiálny krycí názov vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa bol Operácia Dunaj. Operácia začala v utorok 20. augusta o 23:20. Do 8:00 bolo obsadené celé Československo.

Leonid Iľjič Brežnev vystriedal na čele Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1964 Nikitu Chruščova. Práve on v roku 1968 odobril Sovietskemu zväzu súhlas na inváziu do Československa.

Varšavskú zmluvu tvorilo zoskupenie 8., neskôr 7. štátov, pričom jedným z nich bolo i samotné Československo. Popri ZSSR, Maďarsku, Poľsku a Bulharsku sa okupácie zúčastnili aj jednotky NDR, ktoré slúžili ako záloha.

Program Socializmus s ľudskou tvárou predstavil v roku 1968 Alexander Dubček po tom, ako sa stal predsedom ÚV KSČ. Vo svojej podstate malo ísť o demokratizáciu socialistického režimu, ktorú v auguste zastavila samotná invázia.

6300 tankov, 2000 diel, 800 lietadiel a viac ako pol milióna vojakov. Tak vyzerala "priateľská návšteva" na území Československa.

Ludvík Svoboda bol v čase okupácie v úrade len pár mesiacov. O 23. hodine v noci, prezidentovi oznámil plány o invázii, sovietsky veľvyslanec Červonenko. Napriek tomu, že okupáciu prvotne odsúdil, armáde ČSR vydal pokyn nereagovať. Pravdepodobne pre obrovskú vojenskú prevahu, ktorá sa na našom území nahromadila.

V noci z 20. na 21. augusta, začala v Československu 23 rokov trvajúca okupácia. Do novembra 1968 síce veľká časť vojenských síl naše územie opustilo, no napriek tomu, tu až do roku 1991 ostalo situáciu kontrolovať približne 150-tisíc vojakov.

Poslední vojaci Sovietskeho zväzu sa na Slovensku "zdržali" až do roku 1991. Úplne poslední odchádzali z nášho územia z mesta Sliač, kde sa nachádzalo (a nachádza) vojenské letisko. V roku 2016 tu pri pripomenutí tejto udalosti, odhalili aj pamätník odsunu sovietskych vojsk.

Jan Palach mal v čase invázie len 20 rokov. Študent Filozofickej fakulty Karlovej univerzity sa 16. januára 1969 rozhodol vyjadriť svoju nespokojnosť s okupáciou a vzniknutou situáciou v Československu, najradikálnejším možným spôsobom. Na následky svojich zranení zomrel o niekoľko dní v pražskej nemocnici. Na jeho pohrebe sa zúčastnili desaťtisíce ľudí.

Napriek tomu, že západný svet okupáciu otvorene odsúdil, nijako nezasiahol a vojská Varšavskej zmluvy si tak na našom území "užili" 23 rokov trvajúcu dovolenku. Jedným z hlavných dôvodov bolo slepé rešpektovanie dohôd podpísaných na Jaltskej konferencii. Tá sa konala vo februári 1945, teda ešte pred koncom druhej svetovej vojny.