V jazyku pôvodných obyvateľov sa nazýva Quechua, teda „hrdlo ohňa“. Volajú ju však aj čierny obor. Tungurahua je jedna z najväčších a najaktívnejších sopiek Južnej Ameriky. Podľa najnovších zistení vedcov jej hrozí „kolosálny kolaps“, podobne ako pred tisíckami rokmi.
správy od nás budete mať ako prví.
Tungurahua je 5 023 metrov vysoká sopka, ktorá sa nachádza v centrálnej časti Ekvádora. Patrí medzi najaktívnejšie v Južnej Amerike a počas svojej existencie bola sopečnou činnosťou už dvakrát nanovo „vybudovaná“.
Prvýkrát sa tak podľa geológov stalo pred asi 14-tisíc rokmi, naposledy pred 3-tisíc rokmi. Naposledy sa sopka zaktivizovala na konci minulého storočia, kedy museli úrady evakuovať blízke mesto Baños. Vysoké riziko ohrozenia hrozí podľa odborníkov z Univerzity v Exeteri aj teraz, informujú na webe univerzity.
Nestabilný západný blok
Podľa výskumného tímu pod vedením Jamesa Hickeyho viedla nedávna aktivita ekvádorskej sopky k jej poškodeniu. Na západnej strane Tungurahuai tak hrozí masívne zrútenie sopečného kráteru, čo by mohlo spôsobiť ničivý zosuv pôdy a vulkanického materiálu do okolia sopky. Výskumníci odporúčajú sopku detailne monitorovať a pozorovať signály, ktoré môžu úrady varovať včas pred prípadnou mimoriadnou situáciou.
„S využitím satelitných záberov sme spozorovali veľmi rýchlu deformáciu západného svahu sopky Tungurahua. Podľa nášho výskumu je táto deformácia spôsobená nerovnováhou medzi vystupujúcou magmou a magmou, ktorá bola uvoľnená pri erupciách,“ komentuje výskum James Hickey.
Západný blok sopky vznikol po masívnej erupcii pred 3 000 rokmi, kedy sa po zrútení sopečného kužeľa do okolia „vyliala“ lavína trosiek tvorená horninami, snehom, pôdou aj magmou na územie rovnajúce sa ploche 11 000 futbalových ihrísk. Kým ostatné bloky sopky ostávajú stabilné, časti, ktorá vznikla na mieste po zrútení západnej strany kužeľa, hrozí aktuálne ďalšia deformácia.
Podľa vedeckého tímu je však možné aj to, že Tungurahua ostane stabilná. Navrhujú však sopku monitorovať, aby sa tak podarilo odhaliť včasné signály jej kolapsu. Pri poslednej veľkej aktivite sopky v roku 1999 museli úrady z jej okolia evakuovať až 25-tisíc ľudí.
Nahlásiť chybu v článku