Veľké časti amazonského pralesa začali v dôsledku klimatických zmien a odlesňovania vylučovať viac oxidu uhličitého, než dokážu absorbovať. Informoval o tom vedecký časopis Nature.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako píše agentúra AFP, vedci po otestovaní stoviek vzoriek vzduchu odobratých za posledných desať rokov dospeli k záveru, že najmä juhovýchodná oblasť Amazónie sa zmenila zo „špongie“ oxidu uhličitého na zdroj tohto skleníkového plynu.
Rastliny a pôda absorbovali za ostatných 50 rokov viac než štvrtinu emisií CO2, pripomína AFP. V Amazonskej nížine sa nachádza približne polovica všetkých tropických pralesov, ktoré dokážu emisie absorbovať a zadržiavať efektívnejšie ako akákoľvek iná vegetácia.
Odlesňovanie má katastrofické následky
Za premenu východnej Amazónie z lapača CO2 na jeho zdroj môže podľa autorov štúdie viacero faktorov. „Odlesňovanie a degradácia lesov znižujú schopnosť Amazónie pôsobiť ako zachytávač uhlíka,“ poznamenali autori.
Od roku 1970 sa amazonský prales zmenšil o 17 percent, pričom ho väčšinou nahradila poľnohospodárska pôda.
Lesy sa spravidla ničia ohňom, čo samo o sebe uvoľňuje obrovské množstvo CO2 a zároveň znižuje počet rastlín, ktoré ho absorbujú.
Priemerná teplota stúpla o tri stupne
Ďalší dôležitý faktor je samotné globálne otepľovanie. Priemerná teplota v obdobiach sucha je v Amazónii o tri stupne Celzia vyššia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, čo je trikrát viac, než je globálny priemer. Za obzvlášť rýchly nárast teplôt môžu byť zodpovedné práve odlesňovanie a degradácia lesov.
Autori štúdie dospeli k záveru, že častejší výskyt požiarov, fyziologický stres a rozklad stromov súvisia so zvyšujúcou sa mierou straty oxidu uhličitého z regionálnych ekosystémov.
Pokračujúce globálne otepľovanie môže tropické pralesy juhoamerického kontinentu zmeniť na suchú savanu, vyplýva z nedávnych štúdií. To by malo devastujúce následky pre tento región, známy pre svoju bohatú biodiverzitu, ako aj pre celý svet, píše AFP.
Nahlásiť chybu v článku