Alebo keď vyjde von celý internát a pridá sa aj kopa iných ľudí. Tak vyzeral včerajší večer v Mlynskej doline, v Bratislave. Aj keď fakt, že sa tu ľudia radi bavia, nie je žiadnou novinkou, včerajšok bol predsa len špeciálny.
správy od nás budete mať ako prví.
2. ročník jednodňového festivalu Back2School je za nami. Tento festival je na Slovensku špecialitou. Je totiž prvým a zatiaľ jediným festivalom venovaný študentom a tomu, že školský rok je takmer celý ešte pred nimi. A ako všetko, aj návrat do školy je hodný poriadnej párty.
Jesenní „festivalovci“ si vypočuli a vyskákali sa na piatich kapelách. Všetky zo slovenskej scény.
Známa kapela pre poslucháčov alternatívnej hudby a Rádia_FM uviedla festival svojím rock’n’rollom. Prečo Walter Schnitzelson? Pretože Jožko Rezník. Aspoň tak sa šepkalo ešte v úvode akcie. Ľudia sa začali zbierať počas koncertu a niektorým by nevadilo, keby boli neskôr, aspoň o takej ôsmej. A ani samotnému Rezníkovi: „Niekto musí odviesť robotu na začiatku. Dnes sme to boli my. Ale nevadí nám to, sme radi, že po nás hrali kapely, ktoré hrávajú aj 10, 20 rokov.“ vraví spevák/gitarista a my vravíme, že k číslu 20 sa v tomto článku ešte dostaneme. Walteri tu mali dosť veľký fan klub. Napriek tomu, že celú akciu rozbiehali, v polovici koncertu tam už stály hlúčiky ľudí, ktorí kapelu poznali. Jožko mal podobný postreh: „Zo začiatku to vyzeralo tak, že ani nikto nepríde, no postupne ľudia podochádzali a dobre sa bavili. Aj nám sa hralo dobre. Máme radi študentské akcie, je to väčšinou zverina,“ spomenul.
Kapela z ďalekého východu, konkrétne zo stredu sveta, z Prešova. Aj tak sa dá predstaviť, a to presne urobili aj hudobníci z Heľeniných očí. „Ľudia sa bavili, spievali, tancovali, tľapkali. To je všetko, čo máme radi. Tak dúfam, že oni sa hlavne zabavili. Lebo o nás tak nejde, ale hlavne o nich,“ vraví spevák Maťo Mihalčin po koncerte. Aká to dobrá šou! Skutočne môžeme povedať, že vedeli publikum dosať pekne do varu. „Predstavte si, že ste pri mori,“ vravia pri jednom zo zaujímavých úvodov piesne a naučia ľudí jednoduchý pohyb. A ľudia sa chytajú na všetko, na čo ich kapela nahovorí. „To je hlavne preto, lebo aj my sa dobre bavíme. Keď sa bavíme my, vieme pobaviť aj publikum,“ vysvetľuje líder kapely. „Momentálne hráme vo veľmi príjemnej zostave. Každý z nás má rád úplne inú hudbu. Viac-menej tie štýly kombinujeme,“ bavíme sa ďalej. Aj kapela si všimla, že dnes je reggae v móde a každý druhý Slovák rastaman. Nielenže všimli, oni majú reggae naozaj radi, najviac konkrétne basák a vokalista, ktorý je s kapelou zatiaľ len rok. „Dovolenka vznikla ešte predtým ako prišiel do kapely, teraz ju hrávame, lebo nám do basy pekne podokladal veci, aj to lepšie sedí ako predtým. Teraz je taká živšia,“ hovorí Lynch na margo Dovolenky, ale aj relatívne nového člena.
Aj Chiki liki tu-a si na festival odskočili z ich turné venované k 20. narodeninám. A ako by ste teraz oslavovali dvadsiatku, kebyže ste členmi kapely Chiki liki? „Vrámci turné a vydali sme k tomu reedície starých platní, tak sa vrátia aj tie staré nahrávky vonku, takže je to aj s týmto spojené. Dobre,“ hodnotí basgitarista a vokalista Martin Višnovský. Samozrejme, vo vystúpení Chiki liki nechýba ich typický humor. „Aj my máme radi reggae,“ vravia a zahrajú populárny song Láska moja. Nezabudli ani na vtip s manažérom a my sme sa trošku povŕtali v jeho pozadí: „Ten človek, čo bol náš manažér, to robil asi dva roky a my sme veľmi veľmi dobrí kamaráti. Preto sme to robili tak, aby to on mal na starosti. Teraz si robíme srandu aj napriek tomu, že už nie je náš manažér, ale stále si naňho spomenieme cez ten čas,“ hovorí Martin a pokračuje: „používame to už viac menej ako rituál, je to taká overená vec.“
Každá kapela mala na koncerte svoj fanklub. Pospevujúcich fanúšikov, či pozorných poslucháčov svojich najobľúbenejších pasáží sme mohli vidieť v publiku stále. Sympatických alternative – elektronica Puding Pani Elvisovej majú fanúšikovia radi aj pre ich energiu. Kapela vám zahrá aj na nástroji ako je vybrafón a možno aj nabudúce bude rozdávať CD – čká. Včera sa v publiku ocitli celkom dve a boli to CD nového albumu Tektonická platňa. Kapelu Le Payaco si predstavovať určite nemusíme. Boli headlinerom tohto ročníka a podobne ako Puding, aj oni zahrali piesne z ich nového albumu. Je to album, ktorí vydali po dlhšom čase a volá sa Dnes je ten deň.
Nemohli sme sa nezaujímať ani o samotnú myšlienku tohto festivalu. Vyspovedali sme teda jedného z organizátorov Ďuriho Cochera: „Festivaly pre študentov na začiatku školského roka fungujú aj v okolitých krajinách. U nás boli zatiaľ len akcie ako Majáles, čiže na oslavu konca roka. My sme sa teda nechali inšpirovať zahraničím a vytvorili projekt Back 2 School.“ Zaujíma vás ako to bude s budúcnosťou festivalu? Čítajte ďalej: „ Back 2 School by sa malo rozšíriť ešte do dvoch troch slovenských miest. Bude to putovný jednodňový festival.“
Takže Back 2 School, uvidíme sa o rok. A veríme, že aj v iných mestách ako je to naše hlavné.
Nahlásiť chybu v článku