Preto neraz veríme stereotypom. Ak napríklad stereotyp káže, že muži sú lepší šoféri ako ženy, bez váhania človek všetky ženy zaškatuľkuje ako zlé šoférky. Aj žena pritom môže byť skvelou šoférkou. Podobne je to však v mnohých aspektoch nášho života. Napríklad, ľudia si radi myslia, že morálny kompas veriaceho je lepší, ako morálny kompas ateistu.
správy od nás budete mať ako prví.
Má veriaci spoľahlivejší morálny kompas ako ateista?
Ako informuje portál IFLScience, jeden zo stereotypov hovorí, že ateisti majú horší morálny kompas ako veriaci. Práve touto myšlienkou sa zaoberala štúdia publikovaná v časopise PLOS One. Do výskumu sa zapojilo celkovo 4 622 ateistov a teistov z Ameriky, ale aj zo Švédska, pričom vedcov zaujímal najmä vzťah medzi vierou a ateizmom a morálnymi hodnotami. Zaoberali sa pojmami, ako je napríklad lojálnosť/zrada, starostlivosť/ubližovanie či férovosť/podvádzanie.
Výsledky štúdie ukazujú, že aj ľudia, ktorí neveria v Boha, majú efektívny morálny kompas. Vedci dokonca zistili, že v mnohých prípadoch sa hodnoty ateistu zhodujú s hodnotami veriaceho. Napríklad, obe skupiny ľudí chcú spravodlivosť a zaujímajú sa o osudy slabších a zraniteľnejších jedincov. Napriek tomu však mnohí ateistov považujú za menej morálnych ako veriacich. Napríklad, prieskum z roku 2019 zistil, že až 45 % opýtaných z 34 krajín si myslí, že k tomu, aby mal človek morálny kompas a hodnoty, musí veriť v Boha.
Hodnoty ateistu a veriaceho sa líšiť nemusia
Prieskum z roku 2020 zas ukázal, že len 60 % ľudí by za prezidenta zvolilo kandidáta, ktorý je ateistom. Avšak výskum uverejnený v PLOS One ukázal, že od viery nezávisí to, či človek bude férový alebo nie. Na druhej strane, ateisti sú menej oddaní autorite a nižšia je aj miera skupinovej lojality. Okrem toho, ak dôjde k porušeniu morálnych zásad, napríklad k ublíženiu, každý prípad hodnotia ateisti zvyčajne samostatne, v závislosti od okolností.
Odborníci si myslia, že práve tento fakt prispieva k tomu, že ateisti sú vnímaní ako nemorálni. Jednoducho povedané, viera na morálny kompas človeka nevplýva. Morálny kompas ateistu je rovnako spoľahlivý, ako morálny kompas veriaceho človeka. Rozdiel spočíva v tom, že ateista posudzuje vykonané skutky na základe následkov, ktoré po nich môžu nasledovať. Na druhej strane, veriaci ľudia považujú za správne to konanie, ktoré posilňuje kohéziu skupiny.
Ateizmus teda znamená len absenciu viery. Vôbec to nemusí znamenať absenciu hodnôt a morálky. Rovnako, ako môže byť morálny kompas ateistu spoľahlivý, môže byť morálny kompas veriaceho „pokazený“.
Nahlásiť chybu v článku