Často ich nevnímame ako iba obyčajné zvieratá, ale ako plnohodnotných členov našich rodín. Či už máte psa, mačku, prípadne iného domáceho miláčika, vždy je to pre vás niečo viac, ako iba zviera. Niekedy sa preto pristihneme pri tom, ako im niečo vravíme, alebo sa ich pýtame ako sa mali počas toho, čo sme boli v práci, alebo či im chutila večera. Aj keď neočakávame odpoveď, nevadí nám to a často práve nášho psíka či mačičku považujeme za toho najlepšieho poslucháča. Čo to ale znamená, keď sa so zvieratami rozprávame? Nesignalizuje to náhodou nejakú duševnú poruchu?
Táto vlastnosť či zvyk, rozprávať sa so zvieratami sa nazýva antropomorfizmus. Je to prenášanie ľudských vlastností a osobitostí na iné objekty, či v tomto prípade na zvieratá. S antropomorfizmom ste sa s veľkou pravdepodobnosťou stretli aj u seba v detstve, keď ste sa rozprávali s bábikou alebo obľúbenou plyšovou hračkou.
Už to naznačuje, že ak sa rozprávate s vašim domácim miláčikom neznamená nič, čo by vo vás malo vyvolávať obavy o vaše duševné zdravie. Práve naopak. Aj keď niekomu môžu takéto prejavy pripadať ako detinské a nezrelé, nie je tomu tak. V skutočnosti vedci pokladajú rozprávanie sa so zvieratami za známku inteligencie.
Profesor Nicholas Epsey zo Chicagskej univerzity vysvetľuje: „Často dávame mená aj neživým objektom ako sú autá, rôzne prístroje či iným predmetom, vďaka čomu si k ním vytvárame hlbší vzťah. Náš mozog je naprogramovaný tak, že prisudzujeme sociálny status mnohým dôležitým objektom okolo nás. A naše domáce zviera je pre nás rozhodne dôležitým.“
Takže, ak sa nabudúce pristihnete pri tom, ako sa rozprávate so svojim psom či mačkou, znamená to, že pre vás toto zviera znamená skutočne veľa a navyše to poukazuje na to, že ste inteligentní. To je rozhodne príjemné zistenie.
Pozri aj: Keď sa pes tvári previnilo, v skutočnosti to znamená niečo úplne iné
interez.sk (Matej Mensatoris), ladbible.com
Nahlásiť chybu v článku