Predstavte si mesto, kde nenájdete žiadne autá. Nepočujete žiadne trúbenie, nikoho netrápia ceny benzínu ani zamrznuté okná. V talianskom regióne Valle d’Aosta takáto predstava nie je utópiou. Volá sa Chamois a je jedinou obcou v Taliansku, do ktorej nevedie cesta pre autá. A vlastne ani nemá ako, keďže ľudia sa hore dostanú lanovkou, kam by sa autá nezmestili.
správy od nás budete mať ako prví.
Chamois leží v nadmorskej výške 1 815 metrov a tvorí ho sedem menších osád. Tie spájajú horské chodníky a úzke cestičky, po ktorých sa ľudia pohybujú predovšetkým pešo, alebo ich využívajú cyklisti a príležitostne traktory. Ešte v 60. rokoch minulého storočia pritom boli automobily pre miestnych obyvateľov prakticky neznámym pojmom. Práve neprístupnosť chránila dedinku pred ruchom dopravy a výstavbou ciest, píše portál BBC.

Všetko sa zmenilo začiatkom 60. rokov, keď Taliansko zažívalo výrazný hospodársky rozmach a modernizovalo svoju dopravnú infraštruktúru. Vtedy aj obyvatelia Chamois dostali možnosť rozhodnúť sa, či chcú svoju obec pripojiť k cestnej sieti.
Ich odpoveď bola prekvapujúca. V roku 1965 hlasovalo až 95 percent obyvateľov proti výstavbe cesty, ktorá by dedinku spojila s údolím. Neznamenalo to však, že by sa chceli úplne odstrihnúť od okolitého sveta. Namiesto automobilovej cesty požadovali vybudovanie lanovky, ktorá by nahradila starý, strmý horský chodník využívaný na prepravu ľudí a tovaru.
Do dediny sa dostanete lanovkou za pár minút
Nové spojenie s obcou Buisson v údolí prinieslo obyvateľom jednoduchší prístup k okolitému svetu bez toho, aby museli obetovať pokoj svojho domova. Prvá lanovka síce nebola veľká, no dokázala výrazne uľahčiť každodenný život. Prevýšenie približne 700 metrov prekonala za niekoľko minút.

V roku 2001 ju nahradila modernejšia lanovka, ktorá ponúkla väčšiu kapacitu a pohodlnejšiu prepravu cestujúcich. Aj dnes tak cesta do Chamois predstavuje nevšedný zážitok. Namiesto šoférovania po kľukatých horských cestách sa návštevníci pohodlne vyvezú ponad svahy a za krátky čas sa ocitnú v úplne inom svete.
Dedinka, ktorá sa nevzdáva ani napriek ubúdaniu obyvateľov
Hoci sa Chamois môže pochváliť výnimočným spôsobom života, ani táto horská obec sa nevyhla problému vyľudňovania. Kým v minulosti tu žilo približne 350 ľudí, dnes má len okolo 100 stálych obyvateľov. Napriek tomu sa miestna komunita nevzdáva a snaží sa svoju výnimočnú polohu a malú rozlohu premeniť na výhodu. Obec sa zapája do projektov zameraných na udržateľnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a ekologickejšiu dopravu.
Chamois je zároveň jednou z 19 obcí zapojených do iniciatívy Alpine Pearls. Združuje turistické strediská aj menej známe horské dedinky v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Slovinsku a vo Švajčiarsku. Spája ich spoločná snaha o šetrnejší cestovný ruch, ochranu prírody a obmedzovanie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie.

Raj pre turistov, cyklistov aj lyžiarov
Absencia automobilovej dopravy neznamená, že Chamois nemá návštevníkom čo ponúknuť. Práve naopak. Dedinka priťahuje ľudí, ktorí túžia po pokoji, nádherných horských výhľadoch a aktívnom oddychu v prírode.
V lete sem prichádzajú najmä turisti a cyklisti, ktorí obdivujú výhľady na okolité alpské štíty vrátane majestátneho Matterhornu. V zime je zas cieľovou destináciou lyžiarov. Miestne lyžiarske stredisko ponúka približne 16 kilometrov zjazdoviek a možnosti lyžovania mimo upravených tratí.
Chamois však nie je len zaujímavou turistickou destináciou. Je aj dôkazom, že modernizácia nemusí automaticky znamenať viac ciest, automobilov a hluku. Niekedy stačí aj obyčajná lanovka.
Adél a Filip cestujú v dodávke s dvoma malými deťmi. Obytné auto prerábali 4 roky a stálo ich to 22 000 eur
10 najlepších filmov o Draculovi podľa Slovákov. Víťaz vznikol pred viac ako 100 rokmi a natáčal sa aj u nás
Boli sme pri skrytých vodopádoch na Liptove. Objavil ich len nedávno miestny hubár, a to úplnou náhodou
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme















Nahlásiť chybu v článku