Sú veci, ktoré máme okolo seba tak dlho, že si ani neuvedomujeme, ako veľmi sú súčasťou nášho každodenného života. Niektoré však pomaly miznú. Nahrádzajú ich modernejšie technológie, meniace sa návyky alebo jednoducho spôsob, akým dnes žijeme.
správy od nás budete mať ako prví.
Možno si ešte pamätáte časy, keď bolo úplne bežné požičať si film vo videopožičovni, zavolať niekomu z telefónnej búdky alebo si nechať vyvolať fotografie. Dnes sú tieto veci pre mnohých už len spomienkou. A podobný osud môže čakať aj niektoré predmety či služby, ktoré považujeme za samozrejmé. V diskusii na internete sa preto ľudia zamysleli nad tým, čo je dnes ešte bežnou súčasťou života, no o pár rokov by to už vôbec nemuselo platiť.
Čo nám potichu mizne zo života?
Ich odpovede ukazujú, že niektoré veci možno miznú oveľa nenápadnejšie, než si uvedomujeme. Nejde pritom iba o technológie, ktoré zastarali. Z nášho života môžu postupne miznúť aj úplne obyčajné veci – spôsoby komunikácie, drobné každodenné rituály, tradičné remeslá či miesta, ktoré boli kedysi prirodzenou súčasťou každého mesta.
Často si ich začneme vážiť až vtedy, keď zistíme, že ich už nemáme. Niektoré z odpovedí ľudí na internete sú možno prekvapivé, iné vyvolávajú nostalgiu. A pri niektorých si možno uvedomíte, že ich postupný koniec sledujete priamo pred očami.
Internet aj školstvo sú podľa ľudí v ohrození
Ľudia spomínali internet, vzdelávanie, medziľudské vzťahy, ale aj úplne obyčajné veci. „Otvorený internet. Kedysi to boli milióny jedinečných, nezávislých webových stránok. Teraz je to len päť obrovských aplikácií,“ napísal jeden komentujúci. Práve postupný ústup malých webov a nezávislého obsahu v prospech niekoľkých veľkých platforiem je podľa niektorých ľudí veľkou zmenou.
Jedna z najdlhších reakcií upozornila na stav školstva. Jej autor tvrdí, že učitelia sú prepracovaní, nedostatočne platení a zároveň od nich systém očakáva stále viac. Spomína aj nedostatok špeciálnych pedagógov, rastúce problémy so správaním žiakov a čoraz väčšiu záťaž pre učiteľov, ktorí v školstve zostávajú. „Je to zlé,“ uzatvára svoju reakciu človek, ktorý zo školstva pred niekoľkými rokmi odišiel a podľa vlastných slov poznal viacerých učiteľov, ktorí zažili psychické zrútenie.
Obávajú sa tiež úpadku spoločnosti
„Spoločenské normy a ohľaduplnosť,“ napísal ďalší diskutujúci. Narážal tým na neviditeľné pravidlá, ktoré umožňujú ľuďom fungovať spolu – vzájomný rešpekt, ohľaduplnosť či ochotu urobiť správnu vec aj vtedy, keď z nej sami nič nemajú. Iný človek nečakal a zverejnil svoju reakciu: „Ľudia vyhoria z toho, že sú jediní, ktorí robia správnu vec.“ A pridal jednoduchý príklad: „Nikdy neprestanem vracať nákupný vozík tam, kde patrí.“
„Kritické myslenie. Spoločná objektívna realita, v ktorej sa prikláňame k faktom tak, ako ich dokážeme poznať. Spoločné chápanie jazyka, aby sme mohli viesť produktívne rozhovory,“ uviedol svoje obavy neznámy muž. Aj takto stručne niekto pomenoval obavu, že spoločnosť stráca schopnosť dohodnúť sa na základných faktoch a viesť spolu zmysluplnú diskusiu.
Telefóny nás spájajú so svetom, no vzďaľujú od ľudí
Ďalší človek upozornil na paradox modernej technológie. Hoci dnes dokážeme byť v okamžitom kontakte s ľuďmi z celého sveta, podľa neho strácame niečo oveľa dôležitejšie: „Ľudská schopnosť sústrediť sa a skutočné rozhovory tvárou v tvár.“ Súhlasili s ním aj ďalší ľudia, pričom možno povedať, že takmer každý si všimol, že mnohí dávajú prednosť komunikácii cez mobilné telefóny či počítače.
„Komunity. A nemyslím tým len malé mestá,“ vyjadril sa jeden z diskutujúcich. Spomenul miesta, kde boli susedia takmer ako rodina, ľudia sa o seba navzájom starali a výchova detí bola do istej miery spoločnou zodpovednosťou. Chýbajú mu aj úplne obyčajné situácie, keď sused ochotne pomohol s náradím alebo inou vecou, ktorú človek práve potreboval.
Fax, ručné remeslá a pošta
Nie všetky odpovede boli filozofického charakteru. Jeden z diskutujúcich napísal jednoducho a stručne: „Prístroje na fax.“
Na ústupe sú tiež ručné práce. Aspoň podľa jednej ženy. „Čokoľvek vyrobené ručne – práca s drevom, výšivky, hudba, maľby a podobne,“ poznamenala. Autorka reakcie uznáva, že CNC stroje (pozn. red.: počítačom riadené výrobné stroje) a umelá inteligencia dokážu uľahčiť množstvo práce, zároveň však dodáva: „Preboha, stále potrebujeme ľudské ruky, ktoré tieto veci vytvárajú.“
Medzi odpoveďami sa objavila aj obava o budúcnosť klasických poštových služieb. Jeden z ľudí dokonca poznamenal, že ho prekvapuje, že ich v diskusii nespomenul takmer nikto: „Som celkom prekvapený, že to tu zatiaľ nikto nespomenul. Poštové služby.“
Ústup domáceho varenia
Jedna z odpovedí sa dotkla niečoho, čo môže byť osobné – rodinných receptov. „Myslím, že čoskoro prídeme o množstvo skvelého rodinného varenia,“ napísal diskutujúci, ktorý si všíma, že čoraz viac ľudí nevie alebo nechce variť. Tradičné domáce jedlá podľa neho postupne nahrádzajú donášky, krabičkové jedlá a polotovary.
Pripomenul pritom aj výrok šéfkuchára z jednej televíznej relácie, ktorý vraj lasagne nezaraďuje do svojho menu. Dôvod? „Každý má babku alebo tetu, ktorá ich robí špecifickým spôsobom, ktorý je ich obľúbený,“ dodal. Možno práve takéto veci si začneme najviac uvedomovať až vtedy, keď ich budeme mať čoraz menej.
Strach o budúcnosť celej planéty
Niektorí zašli ešte ďalej. Viackrát sa medzi odpoveďami objavili životné prostredie, národné parky, lesy aj samotná planéta Zem. Ľudia tým upozorňovali najmä na klimatickú krízu, ničenie prírody a spôsob, akým ľudstvo podľa nich so svojím prostredím zaobchádza. Jeden z komentujúcich to povedal bez okolkov: „Planéta. Ale stále existuje nádej. Musíme za ňu bojovať.“
Ďalší diskutujúci bol ešte radikálnejší a napísal: „Vráťme ju zvieracej ríši, ktorej v skutočnosti patrí. Už tu nemáme čo robiť.“ Na to nadviazal ďalší komentujúci silnými slovami. „Človek vládne tejto Zemi ako dezorientované, pomätené dieťa v pozícii kráľa už dosť dlho!“ napísal, čo si myslí.
Aj tieto reakcie ukazujú, že otázka o veciach, ktoré môžu zmiznúť, sa pre niektorých diskutujúcich zmenila na oveľa širšiu úvahu – nielen o tom, čo strácame z každodenného života, ale aj o tom, čo môže ľudstvo stratiť, ak bude pokračovať v súčasnom spôsobe života.
Nahlásiť chybu v článku