Fanúšikovia true crime majú program počas večerov jasný. Streamovacia služba Voyo uviedla štvordielnu dokumentárnu sériu Prípad Rigo: Ponožkový vrah, ktorá sa zaoberá jedným z najvýznamnejších kriminálnych prípadov novodobej histórie Slovenska. Za jej réžiou stojí Peter Bebjak.
správy od nás budete mať ako prví.
Ondrej Rigo je dodnes považovaný za najznámejšieho slovenského sériového vraha. V rokoch 1990 až 1992 zavraždil najmenej deväť ľudí v troch krajinách – na Slovensku, v Nemecku a Holandsku. Jeho prípad sa zapísal do histórie ako prvý v porevolučnom Československu, pri ktorom zohrali rozhodujúcu úlohu psychologické profilovanie a analýza DNA. Práve tieto dovtedy prelomové metódy otvorili novú éru vyšetrovania závažnej trestnej činnosti a zásadne ovplyvnili podobu modernej kriminalistiky.
Štvordielna séria rozpráva príbeh z pohľadu ľudí, ktorí stáli na druhej strane prípadu – detektívov, prokurátorky, sudcu, genetikov a ďalších odborníkov, ktorí sa podieľali na dolapení jedného z najnebezpečnejších sériových vrahov našej histórie. Diváci budú krok za krokom sledovať vyšetrovanie tak, ako ho prežívali jeho priami aktéri – od prvých zdanlivo nesúvisiacich vrážd cez vytváranie psychologického profilu páchateľa až po historicky prelomové využitie analýzy DNA.
Prípad Rigo: Ponožkový vrah zároveň ponúka jedinečný pohľad na atmosféru Slovenska začiatkom 90. rokov. Obdobie po páde komunizmu prinieslo nielen slobodu, ale aj prudký nárast kriminality, na ktorý polícia nebola pripravená. Vyšetrovatelia pracovali bez moderných technológií, spoliehali sa na dôslednú operatívnu prácu, psychologické profilovanie aj vedecké poznatky, ktoré sa len začínali presadzovať v praxi. Aj preto je séria nielen silným kriminálnym príbehom, ale aj svedectvom o zrode modernej kriminalistiky na Slovensku.
Ukazuje pohľad na prípad z opačnej strany
Dokument využíva autentické výpovede priamych aktérov vyšetrovania vrátane legendárneho detektíva Jozefa Vachálka, prokurátorky Ivety Gorčíkovej-Kopčovej, sudcu Juraja Klimenta či popredného genetika Vladimíra Feráka, ktorého tím patril medzi prvých v Európe využívajúcich analýzu DNA pri identifikácii páchateľov. Mimoriadne silnú výpoveď prináša aj Jana Bartošíková – jediná žena, ktorá Rigov útok prežila a neskôr zohrala kľúčovú úlohu pri jeho usvedčení.
„Prípad Ondreja Riga patrí medzi najvýznamnejšie kriminálne prípady v dejinách Slovenska, no zároveň je to príbeh, ktorý presahuje samotný zločin. Je to svedectvo o ľuďoch, ktorí svojou odbornosťou, odvahou a vytrvalosťou položili základy moderných vyšetrovacích metód. Aj preto sme radi, že môžeme divákom priniesť ďalší slovenský Voyo Originál s mimoriadne silnou domácou témou, ktorá má nielen dramatický, ale aj historický a spoločenský rozmer,“ cituje slová Silvie Majeskej, programovej riaditeľky skupiny Markíza a Voyo tlačová správa.
„Od začiatku sme nechceli vytvoriť sériu, ktorá by fascinovala osobou vraha. Zaujímalo nás predovšetkým vyšetrovanie a ľudia, ktorí napriek minimálnym technickým možnostiam dokázali vyriešiť prípad, ktorý zmenil dejiny slovenskej kriminalistiky. Veľký dôraz sme preto kládli na rešpekt voči obetiam a na autentickosť výpovedí tých, ktorí boli pri tom,“ dodáva Peter Bebjak, režisér dokumentárnej série. Na ČSFD novinke aktuálne svieti vysokých 81 %.
Vachálek nám prezradil, ako dolapil vraha Ondreja Riga
Ak vás zaujíma viac detailov z dolapenia Ondreja Riga, bývalý kriminalista Jozef Vachálek ich opísal v našom rozhovore. „Keď som sa ho pýtal, prečo má fľak na nohaviciach, odpovedal, že sa pri nakláňaní do okna po sledovaní imaginárneho ´Dušana´ omylom o niečo obtrel,“ opísal Vachálek.
„To však bolo znalcami z oblasti genetiky, biológie a súdneho lekárstva vyvrátené a bolo konštatované, že zaistený krvný striekanec na jeho nohaviciach a drobné kvapôčky krvi na jeho topánkach vznikli v čase, keď páchateľ v bezprostrednej blízkosti udieral vražedným predmetom do zakrvavenej časti tela poškodeného. Okrem toho, na mieste činu sa nachádzala ďalšia mikrostopa – vlákno z kabáta v nočnej košeli obete,“ dodal k Rigovmu dolapeniu.
Nahlásiť chybu v článku