Chata generála M. R. Štefánika pod Ďumbierom je súčasťou diaľkovej trasy SNP a jednou z najikonickejších v Nízkych Tatrách. Z nej to máte iba na skok na Ďumbier, ktorý je ich najvyšším vrchom. V súčasnosti sa však nerieši najmä v spojení s turistikou, ale z dôvodu organizačných zmien.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako sme vás pred pár týždňami informovali v článku, Klub slovenských turistov (KST) 6. júna na valnom zhromaždení rozhodol, že chatár a jej nájomca Igor Fabricius tu ukončí svoju činnosť. Stalo sa tak po dlhých 35 rokoch jeho pôsobenia. Činnosť mal ukončiť k dnešnému dňu. Plánoval sa však brániť súdnou cestou.
Miesto ho mal stáť nezaplatený depozit
Pôvodne tu mal pôsobiť do roku 2030, no nezaplatil zálohu 3-tisíc eur na prípadné porušenia zmluvy – depozit, ktorý bol zavedený ako novinka. Keď ale zistil, že sa omeškal, peniaze poslal. Pôvodne o tom informoval portál TN live. Predseda KST Peter Švec následne pre Denník N uviedol, že chata má prejsť rekonštrukciou a modernizáciou a potrebuje nových nájomcov, ktorí budú dynamickí a súčinní s realizáciou týchto výziev.
Keďže nastal deň, kedy mala byť ukončená spolupráca s chatárom, ktorý tu pôsobil dlhých 35 rokov, nie div, že mnohých zaujímalo, aký bude teraz jej ďalší osud. Najnovšie informácie priniesol Denník N, ktorý poskytol pohľad na súčasnú situáciu. Portál informoval, že Klub slovenských turistov chcel vymeniť chatára na Chate gen. M. R. Štefánika dnes, no nikto z klubu na miesto neprišiel.
Chatu mal pritom prebrať člen vedenia KST Tomáš Hvizdák s podnikateľkou Júliou Imriščákovou, ktorí zároveň prevádzkujú Téryho chatu vo Vysokých Tatrách.
Podľa informácií portálu Chata generála M. R. Štefánika pod Ďumbierom funguje v štandardnej prevádzke tak, ako doteraz.
Na chate sme sa zastavili aj my
Turistiku na Chatu generála M. R. Štefánika sme v uplynulých mesiacoch absolvovali hneď niekoľkokrát. Dokonca sme si na ramená nasadili drevené krosná a vyniesli hore drevo. Bol to zaujímavý a nezabudnuteľný zážitok.
Je dostupná celoročne, podobne ako aj naše ďalšie horské chaty (s výnimkou Chaty pod Rysmi, ktorej sa dotýka zimná uzávera), a keďže jej trasu poznáme prevažne z letných túr, rozhodli sme sa po nej vydať koncom októbra, kedy nás asi od polovice chodníka privítala snehová prikrývka.
Výstup sme začínali na Trangoške na južnom úpätí Nízkych Tatier a odtiaľ nás čakalo stúpanie 645 metrov. Odmena v podobe šálky horúceho čaju, ktorú sme mali dostať po vynesení nákladu na chatu, bola príliš lákavá, aby sme jej odolali. Dolu pri chate Zázvor sme si na krosná priviazali po jednom kuse mokrého dreva, ktoré tu už čakalo pripravené na dobrovoľníkov, aby ho odniesli hore na Štefáničku. Alebo sme sa o to aspoň pokúsili a napokon požiadali niekoho skúsenejšieho o pomoc s jeho pripevnením.
Navrch sme ešte umiestnili naše ruksaky, ktoré samy osebe neboli najľahšie. Keďže výbavu v tomto období netreba podceňovať, okrem fľaše vody a niečoho pod zub sme mali so sebou zabalené aj náhradné oblečenie či mačky, ktoré sa zišli najmä pri klesaní.
Po ceste sme stretávali množstvo turistov, ktorí nás povzbudzovali, pustili sa s nami do reči, alebo dokonca podali pomocnú ruku – napríklad pri skladaní krosien z chrbta, keď som si chcela vyzliecť kabát. Terén prechádzal z jesennej zablatenej cesty do snehu a pár metrov pred chatou sme už kráčali v totálnej hmle. Viac sa dozviete v našej reportáži.
Nahlásiť chybu v článku