Z ožiarenia vracal, videl telá pokryté hnedým materiálom. Ďatlov veril, že za peklo v Černobyli nemohol

Pripomíname si 40. výročie havárie, ktorá sa zapísala do dejín a s ktorou bude už navždy spojené meno tohto muža. Keď si chcete urobiť názor na Anatolija Ďatlova, zástupcu hlavného inžiniera Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina a zároveň vedúceho experimentu, pri ktorom došlo v roku 1986 k havárii, narazíte na dve strany príbehu. Jedna ho vykresľuje ako tyrana zodpovedného za prepuknutie najhoršej jadrovej katastrofy histórie a podľa druhej tu figuroval len ako obetný baránok politického systému. Dostupné informácie sa často líšia, dokonca si protirečia. 

V sobotu 26. apríla 1986 mala prebehnúť skúška na otestovanie štvrtého bloku reaktora. Predpisy stanovovali, že test sa musí uskutočniť pri výkone aspoň 700 MW, prevádzkový inžinier Anatolij Ďatlov však trval na znížení výkonu na hladinu 200 MW. Výkon však poklesol natoľko, že reaktor prestal pracovať a časť personálu navrhovala jeho odstavenie. Ďatlov však trval na pokračovaní testu.

Anatolij Stepanovič Ďatlov sa narodil 3. marca 1931 do chudobnej rodiny v dedine Atamanovo v Sovietskom zväze. Získal vzdelanie na elektrotechnickej fakulte a neskôr, aj s vyznamenaním, titul fyzikálneho inžiniera na inštitúte v Moskve. Najprv pracoval v tajnom laboratóriu na výrobu ponoriek a od roku 1973 pôsobil v Černobyľskej jadrovej elektrárni, kde dostal na starosť tretí a štvrtý blok a postupne sa vypracoval až na post zástupcu hlavného inžiniera.

V osudnú noc bol najvyššie postaveným prítomným inžinierom, spomína portál All That’s Interesting. Práve on mal na starosti vykonať test reaktora číslo 4.

Krátko po polnoci majster nočnej zmeny, inžinier Alexander Akimov, začal pochybovať o rozhodnutí Ďatlova pokračovať aj po znížení výkonu a pustil sa s ním do konfliktu. Ďatlov sa nenechal odbiť a trval na tom, že výkon reaktora 200 MW je bezpečný. Pár minút nato jeho teplota stúpla a vypuklo peklo.

O 1:23:47 vyskočil výkon reaktora na asi 30 GW, desaťkrát viac ako je normálny prevádzkový výstup. Palivové tyče sa začali taviť a prudko zvýšený tlak pary spôsobil veľkú parnú explóziu. Tá odhodila a zničila kryt reaktora, potrhala chladiace potrubie a vyrazila dieru do stropu. Explózia rozmetala po okolí elektrárne 700 ton rádioaktívneho grafitu. Reaktor horel a do okolia sa šíril vysokorádioaktívny jadrový materiál. Do atmosféry sa tak dostalo až 50 ton jadrového paliva.

Ďatlov utekal do turbínovej haly, stážisti boli ožiarení