Odborníčka na závislosti Bára: Ak si človek nechce pomôcť sám, neprinútite ho. Suchý február môže byť začiatok

Možno aj vy máte skúsenosť s nátlakom, keď alkohol naozaj nechcete. Niekto sa však ozve, že veď len pohárik; ten, kto nepije, trhá partiu; alebo sa urazí, ak odmietnete. Alkohol je u nás stále bežnou súčasťou kultúry, Suchý február však núka ideálnu možnosť ukázať, že to zvládnete aj bez neho. Odborníčka Mgr. Barbora Povýšilová nám prezradila viac o závislosti (nielen od alkoholu) a o tom, ako môže adiktológ človeku pomôcť.

Prečo ste sa rozhodli stať práve odborníčkou na závislosti? Aká je hlavná úloha adiktologičky? Ako ľuďom pomáhate?

V maturitnom ročníku som si podávala prihlášky na školy, kde bolo štúdium psychológie a medzi vypísanými odbormi bola práve aj adiktológia. A keďže som toto slovo videla prvýkrát v živote, vyhľadala som si ho a prečítala sylabus, ktorý ma absolútne nadchol. Myslím si, že k tomu prispelo aj to, že naša rodina si prešla nešťastnou skúsenosťou so závislostným správaním, a to kvôli strýkovi a jeho závislosti od hazardu. Tam som pochopila, že závislosť nebýva sama osebe. Niečo jej predchádza a niečo nasleduje.

Úloha adiktológa závisí od typu služby, v ktorej pracuje, keďže v rôznych typoch služieb je rôzna cieľová skupina. V nízkoprahových zariadeniach ako káčko (kontaktné centrum) poskytuje adiktológ zdravotné poradenstvo, edukáciu, výmenu injekčného materiálu atď. V ambulantnej liečbe ako adiktologička poskytujem často prvý kontakt s adiktologickou službou a vyhodnocujem, či stav klienta indikuje ústavnú liečbu alebo zostane so mnou v ambulantnej, kde stanovíme individuálny liečebný plán a krízový plán. Vyhodnotím, či je potrebná medziodborová spolupráca – psychiater, psychoterapeut, nutričný terapeut či iné inštitúcie.

V rámci ambulantnej služby ponúkam aj párovú či rodinnú terapiu popri tej individuálnej. A tiež rodičovskú edukáciu či terapie a poradenstvo pre osoby, ktoré v dôsledku závislosti svojho blízkeho takisto prežívajú krízu.

Ako vlastne závislosti vznikajú? Je to o vôli človeka?

Nevnímam závislosť ako otázku vôle. Ak by to tak bolo, nemali by sme toľko práce. Je to trochu zložitejšie. Závislosť je ochorenie, pri ktorom si mozog postupne zvyká na látku aj správanie spôsobujúce úľavu, excitáciu, pokoj či „zabudnutie“. V mozgu sa aktivuje centrum odmeny (nucleus accumbens), ktoré učí „toto je to, čo mi pomáha prežiť“.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Mgr. Bára Povýšilová | závislostní chování (@denikadiktolozky)

Postupom času je však tento úkon (správanie či užívanie návykových látok) vyžadovaný častejšie a intenzívnejšie bez ohľadu na následky. Pri vzniku závislosti zohrávajú úlohu faktory ako stres, trauma, rodinné prostredie, nezrelosť jedinca, psychické ochorenia, genetika…

Je pravda, že človek potrebuje vymeniť jednu závislosť za druhú? Napríklad, keď prestane fajčiť, začne jesť viac sladkostí?