Od dnešného dňa štát začína fungovať na dlh, pretože minie všetky dane a odvody vybrané od obyvateľov a firiem na Slovensku. Znamená to, že posledných šesť dní novembra a celý december si bude musieť požičiavať financie na pokrytie verejných služieb, platov zamestnancov, dôchodkov a sociálnych dávok.
Informoval o tom analytik INESS Radovan Ďurana.
Výdavky rastú ešte rýchlejšie než príjmy
Príjmy verejného sektora dosiahnu v roku 2025 rekordnú hodnotu 60,5 miliardy eur, čo predstavuje výrazný nárast oproti 34,5 miliarde eur v roku 2018. Podiel príjmov verejnej správy na hrubom domácom produkte (HDP) sa zvýši na rekordných 43,6 %, čo je o 5 % viac než v roku 2018. Tento rast príjmov je spôsobený najmä vyššími daňami a poplatkami, zavedenými v posledných dvoch konsolidačných balíčkoch.
Avšak hlavnou príčinou, prečo štát prechádza na hospodárenie na dlh, nie sú nízke príjmy, ale vysoké verejné výdavky. Ich podiel na ekonomike vzrástol od rokov 2007 – 2008 z 37 % na súčasných 48,5 %, čo je jeden z najrýchlejších nárastov v rámci Európskej únie. Tento podiel dokonca presahuje úroveň dánskeho štátu blahobytu, ktorý však dosiahol svoj status najprv vytvorením bohatstva, až potom vysokými štátnymi výdajmi.
Odborníci odporúčajú škrty namiesto vyšších daní
Z týchto dôvodov experti odporúčajú, aby konsolidácia verejných financií prebiehala prostredníctvom znižovania výdavkov, a nie zvyšovania daní. Slovensko totiž nemá nízke dane a odvody, ktoré by mohli byť príčinou vysokého deficitu rozpočtu. Problém spočíva najmä v plytvaní a neadresnosti sociálnych transferov.
Podľa odborníkov by stačilo, aby súčasná vláda upravila veľkosť štátu na úroveň z rokov 2011 – 2012 alebo 2017 – 2018, keď verejné výdavky predstavovali približne 40 % HDP. Takéto opatrenie by umožnilo riešiť deficitné financovanie štátu bez potreby zvyšovať daňové zaťaženie obyvateľstva.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku