To sa týka nielen najbližších členov rodiny, ale ako už dnes vieme, aj vzdialenejších príbuzných. Napriek tomu sa v niektorých regiónoch sveta dodnes praktizujú sobáše medzi bratrancami a sesternicami, najmä v častiach Ázie a Afriky. Notorickým príkladom krutých dôsledkov takýchto manželstiev je dynastia Habsburgovcov. Moc si upevňovali cieľavedomým sobášnym vzorcom vo vnútri rodu a zaplatili za ňu vysokú daň.
správy od nás budete mať ako prví.
Vieme o výraznej deformácii tváre, známej ako habsburská čeľusť, rovnako ako o zvýšenom výskyte chronických ochorení a zdravotných komplikácií. V zozname teórií je špekulácia o tom, že práve dlhodobé príbuzenské sobáše spôsobili chorobnosť a neplodnosť Karola II., posledného španielskeho Habsburga, ktorého smrťou sa táto vetva rodu definitívne skončila.
Americký dokumentarista Mark Laita vedie koncept, ktorý nazval ako projekt Soft White Underbelly. Rozpráva a snaží sa zdokumentovať príbehy ľudí, ktorí stoja na okraji spoločnosti: sexuálne pracovníčky, díleri, ľudia s drogovou závislosťou či bez domova.
Medzi týmito príbehmi však existuje jeden, ktorý vyčnieva. Ľuďom nepriblížil príbeh jednotlivca, ale celej rodiny Whittakerovcov, s prezývkou „najincestnejšej rodiny Ameriky“.
Sú výsledkom storočia manželstiev medzi príbuznými
Ako cituje portál Grunge, tragický pôvod Whittakerovcov siaha k dvom bratom, Henrymu a Johnovi. Ich deti Harry a Sally, uzavreli sobáš. Bratranec a sesternica boli zároveň deťmi dvoch identických dvojčiat. Zo siedmich detí, ktoré sa z tohto zväzku narodili, si jeden syn, John, vzal svoju sesternicu z prvého kolena.
Mali deväť detí, medzi nimi Gracie. Tá sa následne vydala za ďalšieho bratranca z prvého kolena, Johna Whittakera. Mali spolu 15 detí, z ktorých mnohé už trpeli vážnymi genetickými postihnutiami.

Týchto pätnásť potomkov a ich deti sú výsledkom viac než storočia blízkych pokrvných sobášov. A práve ony sa stali ústrednou témou série dokumentárnych videí Marka Laitu.
Laita v rozhovore pre Mirror opísal jednu zo situácií takto: „Keď som tomu mužovi pozrel do očí alebo som mu niečo povedal, začal kričať, utekať a kopať do odpadkového koša. Opakovalo sa to stále dookola. Bola to jedna z najšialenejších vecí, aké som kedy videl.“
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy


















Nahlásiť chybu v článku