Priznala nočné mory. Alena Heribanová prehovorila o bezsenných nociach a nepríjemných pocitoch, ktoré mala roky

Má za sebou dlhoročnú prax, je veľkou profesionálkou a televíznym divákom na obrazovkách doteraz odovzdala veľké množstvo textu. Nikdy jej nechýbala pohotovosť a schopnosť improvizácie, ak sa náhodou vyskytla v živom vysielaní nejaká nevšedná situácia. Avšak aj ona je len človek, ktorý má city a dokonca ho sprevádzajú nočné mory a strach. 

Každý má obavy a rešpekt z niečoho iného. Týka sa to aj skúsenej moderátorky Aleny Heribanovej, ktorú zvykne prepadnúť úzkosť a strach. Ako povedala v rozhovore pre Šarm, tieto nepríjemné pocity si priniesla z detstva pri čítaní ilustrovaných knižiek Dobšinského a Andersenových rozprávok.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Alena Heribanova (@alena_heribanova)

Čoho sa bála?

Bála sa obrázkov zo známych kníh, no v pamäti jej utkveli hlavne kresby k Andersenovej rozprávke O dievčati, ktoré na chlieb stúpilo. Príbeh je o pyšnom dievčati, ktoré si nechcelo zašpiniť topánky, a tak si pod nohy podložilo chlieb. Prepadlo sa však za to do strašného pekla.

„Na tú ilustráciu nikdy nezabudnem, lebo vždy, keď som v živote robila niečo, s čím som nebola celkom stotožnená, pomyslela som si: Pozor, aby si nestúpila na chlieb, ktorý je posvätný. Buď vždy v súlade sama so sebou, neurob niečo, čo je proti prírodným zákonom. Situácia, v ktorej sa dopustíš veľkého kompromisu, ukrojí z tvojho sebavedomia, sebadôvery, sebaúcty a ty sa prepadneš do pekla,“ prezradila moderátorka.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Alena Heribanova (@alena_heribanova)

Ako ďalej uviedla, vždy si bola vedomá toho, že nesie zodpovednosť za to, čo urobí. „Vybudovala som si pocit zodpovednosti súvisiaci so sebaúctou, s hodnotami a so zdravým sebavedomím. A potom, keď sa mi ako hlásateľke a moderátorke, hlavne za bývalého režimu, stávalo, že som bola okolnosťami donútená k takýmto kompromisom, trápila som sa,“ vyšla s pravdou von.

Alena Heribanová vo svojej práci nikdy neriešila politiku, no keď na nejakej kultúrnej akcii privítala politických predstaviteľov, vždy to bolo s úctou, hoci v skutočnosti k nim úctu nemala. „Potom som sa trápila, mala výčitky a zlé sny. Takže nočné mory prichádzali vždy, keď som robila kompromisy v situáciách, ktoré ma dostali do stresu,“ dodala.

Poznačilo ju to na niekoľko rokov