Hladina svetových oceánov v roku 2024 stúpa rýchlejšie, ako vedci očakávali. Podľa analýzy vedenej NASA dosiahol ročný nárast hodnotu o 59 milimetrov, čo je viac než predpokladaných 43 milimetrov.
„Nárast, ktorý sme zaznamenali v roku 2024, bol vyšší, než sme očakávali,“ uviedol pre NASA Josh Willis z NASA v južnej Kalifornii. „Každý rok je trochu iný, ale čo je jasné, oceány sa naďalej zdvíhajú a tento proces sa zrýchľuje.“
Bežne sa približne dve tretiny nárastu hladiny pripisujú topeniu ľadovcov a pevninských ľadových štítov, zatiaľ čo zvyšok spôsobuje teplotná expanzia vody. V roku 2024 sa však tento pomer otočil a až dve tretiny nárastu spôsobila expanzia ohrievajúcej sa vody.
Ako sa teplo dostáva do oceánov?
Teplo sa do oceánov dostáva rôznymi mechanizmami. Obvykle je morská voda usporiadaná do vrstiev podľa teploty a hustoty. Teplejšia a menej hustá voda zostáva na povrchu, zatiaľ čo chladnejšia a hustejšia klesá hlbšie. Bežne preniká teplo do hlbokých vrstiev len pomaly.
Avšak v oblastiach so silným vetrom môže dôjsť k miešaniu vrstiev a vertikálnemu prenosu tepla. Veľké morské prúdy, ako sú aj tie v Južnom oceáne, majú schopnosť meniť sklon vrstiev vody, čo uľahčuje prienik teplej vody do hlbších vrstiev. Ďalším faktorom je klimatický jav El Niño, ktorý spôsobuje presun teplej vody západného Pacifiku do centrálnej a východnej časti oceánu, čo má za následok zvýšené vertikálne miešanie vody.
„Keďže rok 2024 bol najteplejším v histórii meraní, oceány na tento trend reagujú zodpovedajúcim zvýšením hladiny, ktoré dosahuje historické maximum za posledné tri desaťročia,“ uviedla pre NASA Nadya Vinogradova Shiffer, vedúca programov fyzikálnej oceánografie v NASA.
Hladina stúpa rýchlejšie ako kedysi
Od začiatku satelitných meraní v roku 1993 sa ročná rýchlosť rastu hladiny viac ako zdvojnásobila. Celkovo sa globálna hladina morí od roku 1993 zvýšila o 10 centimetrov. Tieto dlhodobé záznamy sú možné vďaka sérii satelitov, ktoré nepretržite monitorujú oceánsku hladinu od misie TOPEX/Poseidon v roku 1992.
Aktuálne pozorovania vykonáva satelit Sentinel-6 Michael Freilich, ktorý bol vypustený v roku 2020. Tento satelit je prvým z dvojice identických zariadení, ktoré zabezpečia pokračovanie meraní aj v štvrtej dekáde. Jeho dvojča, satelit Sentinel-6B, bude pokračovať v meraní výšky morskej hladiny s presnosťou na pár centimetrov pre približne 90 % svetových oceánov.
Nahlásiť chybu v článku