Prečo je plánovanie spánku jednou z najdôležitejších úloh NASA?

Život vo vesmíre si vie predstaviť málokto. Je to náročné nielen z fyzickej, ale aj psychickej stránky. Každá vec, ktorú spravíte, môže stať život nielen vás, ale celú posádku vesmírnej stanice alebo rakety. Veľký problém vo vesmíre preto tvorí aj spánok.

V roku 1997 sa ruský astronaut zúčastnil tréningu, v ktorom 12 dní nespal a na ďalší deň mu bola zadaná úloha, aby pripojil nákladnú loď k vesmírnej stanici. Loď sa však približovala príliš rýchlo a do stanice nabúrala, čo mohlo stáť život všetkých zúčastnených. NASA neskôr zistila, že za to mohol práve astronaut, ktorý nespal už 12 dní a nevšimol si viacero vecí.

Vo vesmíre nie je ľahké spať kvôli slabej až nulovej gravitácií. Neuvoľnia sa vám nohy a ani ruky, a preto sa musíte pripútať. Ak by ste sa nepripútali, lietali by ste cez celú stanicu a občas by ste sa aj udreli svojou rukou. Ďalším problémom je Slnko. Na Zemi sme zvyknutí na 24-hodinový deň. Ak ste však vo vesmíre, napríklad na ISS (medzinárodná vesmírna stanica), krúžite okolo Zeme a východ Slnka vidíte každých 90 minút. To dokáže rozhodiť biologické hodiny každému.

NASA má tento problém zatiaľ pod kontrolou, no obáva sa veľkých vzdialeností, ako je napríklad cesta na Mars. Počas a tejto cesty budete zatvorení vo vesmírnej lodi spolu s posádkou. Môže nastať tzv. ponorková choroba, a ak sa vám naruší režim spánku, budete otravní, nahnevaní, hákliví… To môže viesť k mnohým problémom vo vnútri lode. Ak sa však na Mars dostaneme, obežná dráha tejto planéty je trochu väčšia ako našej Zeme. Presnejšie, budete spať každý deň o 39 minút dlhšie. Preto sú na túto misiu vhodnejší kandidáti, ktorí spávajú dlhšie.