Ak sa podniky rozhodnú skrátiť pracovný čas svojich zamestnancov a naďalej im budú vyplácať plnú mzdu, môže to priniesť výhody pre obe strany. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú nemeckú štúdiu o tzv. štvordňovom pracovnom týždni.
správy od nás budete mať ako prví.
Viac ako štyridsať nemeckých spoločností a organizácií zaviedlo na šesť mesiacov skúšobne nový model pracovného času. Výsledkom je, že produktivita mierne vzrástla a zvýšila sa aj spokojnosť zamestnancov, uviedla v piatok (18. 10.) Julia Backmannová, koordinátorka štúdie z univerzity v Münsteri. Po zavedení nového modelu pracovného času mnohé organizácie zmenili svoje postupy. Prejavilo sa to napríklad na zredukovaní interných stretnutí alebo ich skrátení.
4-dňový pracovný týždeň prináša výhody
Výpovedná hodnota štúdie, na ktorej sa podieľala aj poradenská spoločnosť Intraprenör, je limitovaná, keďže zapojené organizácie nie sú celkom reprezentatívne pre nemecké hospodárstvo. Medzi účastníkmi boli materské školy, daňové poradenské spoločnosti alebo architektonické firmy. Celkovo výskumníci oslovili približne 900 osôb.
Organizácie si zvolili rôzne pracovné modely. V priemere skrátili svoj týždenný pracovný čas o necelé štyri hodiny, teda o polovicu pracovného dňa. Tretina zapojených subjektov sa rozhodla pre skutočný štvordňový pracovný týždeň, čo znamená 20 % menej pracovného času pri rovnakej mzde.
Podobné štúdie, ktoré tiež signalizovali pozitívne účinky, sa predtým uskutočnili v Spojenom kráľovstve, Južnej Afrike a USA. Nemecká štúdia bola v porovnaní s nimi komplexnejšia. Výskumníci okrem iného poskytli zamestnancom aplikácie na meranie fyzickej aktivity, ktoré zaznamenávali údaje o úrovni stresu a dĺžke spánku. Dokonca bolo odobratých približne 250 vzoriek vlasov na meranie stresového hormónu kortizol. Štúdia pracovala s dvoma testovacími skupinami, pričom jedna z nich mala štandardný pracovný čas a druhá skrátený.
„V porovnaní s kontrolnou skupinou mala skupina pracujúca štyri dni v týždni výrazne menej stresu, výrazne dlhšie trvanie spánku a vyššiu úroveň aktivity,“ priblížila vedúca štúdie Backmannová.
Nahlásiť chybu v článku