Zvieratá zhoreli, ruiny z tehál i dreva lietali vzduchom. Explózia prvej sovietskej atómovky zaskočila aj Američanov

Zbraň hromadného ničenia, ktorá dokáže eliminovať nepriateľa a doslova vymazať z povrchu zemského všetko v okolí niekoľkých stoviek metrov, nehovoriac o trvalých následkoch na populácii. Aj toto sú účinky jadrovej zbrane, ktorú po vzore Spojených štátov amerických skonštruovalo viacero národov, medzi nimi aj Sovietsky zväz. 

Pod pojmom atómová zbraň rozumieme všetky typy zbraní, ktoré využívajú neriadené uvoľňovanie jadrovej energie, respektíve priamo štiepne rádionuklidy. Aj vďaka filmovému trháku s názvom Oppenheimer sa omnoho viac ľudí naučilo, že za otca týchto zbraní hromadného ničenia sa považuje práve americký fyzik J. Robert Oppenheimer.

Práve on so svojím tímom pracoval na utajovanom projekte Manhattan v Los Alamos v Novom Mexiku, kde počas druhej svetovej vojny fungovalo laboratórium na výrobu prvej jadrovej bomby. 16. júla 1945 došlo k detonácii prvej jadrovej bomby v histórii ľudstva, pričom akcia mala krycí názov Trinity, píše Scientificamerican.

Američania neskôr zhodili jadrové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, čím spôsobili obrovské straty na životoch, majetkoch i prírode. Tieto ťahy neostali bez reakcie. Program jadrových zbraní bol prioritou pre niekoľko štátov vrátane Sovietskeho zväzu, pre ktorý bolo zhodenie amerických bômb kľúčovým momentom.

Sovietsky jadrový program

Myšlienky o tzv. „superzbrani“, ako sa najprv jadrová bomba označovala, padli v Sovietskom zväze ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Vtedy sa však jadrová fyzika u Sovietov koncentrovala len na výrobu elektrickej energie z jadra. Potenciál jadrovej fyziky však stúpol aj po tom, ako sovietski vedci strávili v 20. rokoch minulého storočia istý čas na spoločnom výskume s Ernestom Rutherfordom, otcom jadrovej fyziky.

Vedci a odborníci postupne tlačili na vyššie miesta, aby sa začali viac zaoberať zostrojením jadrovej zbrane. Stalo sa tak najmä po tom, ako špióni sovietskeho zväzu prinášali informácie o projekte Manhattan, ktorý odštartoval v roku 1942. Ich plány však narušila invázia nemeckých vojsk na územie zväzu, čo úmysel podstatne oddialilo.

Ešte v roku 1942 však Georgij Fljorov zo sovietskych vzdušných síl informoval prostredníctvom listu Stalina o tom, že napriek progresu, ktorý Sovieti v rámci atómovej zbrane vyvinuli, sú Briti, Nemci aj Američania oveľa ďalej. Stalin tak okamžite popohnal projekt atómovej bomby pod vedením Anatolija Alexandrova a Igora Kurčatova.

Koncom roka 1942 už Štátny výbor obrany oboznámil – aj kvôli logistike s jadrovým programom – armádu, pričom na to dozeral Lavrentij Berija, vtedajšia hlava ľudového komisariátu pre vnútorné záležitosti, čo je ekvivalent ministerstva vnútra a blízky spolupracovník Stalina.

Obrovský zlom nastal v roku 1945, kedy sa Spojené štáty americké rozhodli zhodiť dve atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Keď sa o tomto útoku dozvedel Josif Stalin, okamžite začal urgovať na to, aby sa naplno čím skôr zostrojila aj sovietska bomba, s ktorou by dokázali „vyrovnať“ sily počas studenej vojny, ktorá po druhej svetovej vojne rozdelila svet pomyselne na Západ, s lídrom USA a na Východ, s lídrom Sovietskym zväzom.

Paradoxne, prezident Harry Truman povedal na Postupimskej konferencii Stalinovi, že USA disponujú zbraňou hromadného ničenia. Stalin síce nevyjadril žiadny špeciálny záujem, pričom údajne dobre vedel o plánoch USA. Trumanovi pokojne odpovedal, že hádam použijú túto zbraň na správny a dobrý účel, píše Washington Post.

Stalin však o osobnom rozhovore s Trumanom okamžite povedal ministrovi zahraničia Molotovovi. Výsledkom pre Sovietov bolo teda spomínané urýchlenie jadrového programu, pričom Stalin tým ihneď po debate s Trumanom poveril Beriju, píše Pravda.

Niečo od Nemcov, niečo od Američanov, niečo z vlastnej výroby