Vatikán po 2. svetovej vojne pomáhal nacistom ujsť z Európy. Pomohli Eichmannovi i Mengelemu, toto bol dôvod prečo

Po skončení druhej svetovej vojny sa zdevastovaná Európa chcela pozviechať a posunúť sa smerom k lepšej budúcnosti. V rámci tohto procesu bolo nevyhnutné odsúdiť zverstvá páchané nacistickým režimom a ľudí, ktorí za ne boli zodpovední. To sa čiastočne aj podarilo, no spravodlivý trest postihol len zlomok z nacistických pohlavárov a mnoho z nich mu uniklo. V drvivej väčšine títo ľudia začali nové životy mimo Európy, najčastejšie v Južnej Amerike. A celý svet bol šokovaný, keď zistil, že aj pomocou Vatikánu a Červeného kríža.

Pontifikát kontroverzného pápeža

Najväčší konflikt v dejinách ľudstva predstavuje čiernu škvrnu v histórii mnohých európskych štátov. V jeho pozadí sa odohrávalo niekoľko významných udalostí a súvislostí, o ktorých sa až tak často nehovorí. Pri masívnych represáliách a zverstvách sa mnohí veriaci obracali na Boha a Vatikán, ktorý mal symbolizovať pravé kresťanské hodnoty, no pápež Pius XII. v skutočnosti Hitlera a ani nacistický režim nikdy otvorene neodsúdil. Jeho pontifikát, trvajúci takmer dve desaťročia, predstavuje jednu z najkontroverznejších novodobých etáp Vatikánu.

Druhá skupina ľudí zase tvrdí, že Pius XII., vlastným menom Eugenio Maria Giuseppe Giovanni Pacelli, v tajnosti pomáhal veľkému množstvu ľudí vrátane perzekuovaných občanov. Pápež do svojej funkcie nastúpil v ťažkých časoch, keď sa v Európe rozhorievala druhá svetová vojna. Jeho prvá kontroverzia v spojení s nacistami však vznikla už v roku 1933, keď s nacistami podpísal tzv. konkordát o ochrane kresťanov žijúcich na území nacistického Nemecka, čím podľa mnohých de facto legitimizoval nacizmus.

Pápež s nacistami tajne rokoval

Ďalšia rana pre konzervatívnych veriacich obhajujúcich tohto pápeža prišla po otvorení vatikánskych archívov pápežom Františkom, keď vyšli najavo jeho tajné rokovania s nacistami na začiatku vojny. Podľa The Atlantic síce dokumenty Svätej stolice o druhej svetovej vojne tieto rokovania nespomínajú, no archív samotného pápeža už áno. Kým Pacelliho predchodca spôsoboval Mussolinimu a Hitlerovi vrásky na čele, s novým pápežom začali v roku 1939 rokovania prostredníctvom exkluzívneho diplomata.

Týmto sprostredkovateľom mal byť Philipp von Hessen, zať talianskeho kráľa Viktora Emanuela III., vnuk nemeckého cisára Fridricha III. a pravnuk britskej kráľovnej Viktórie. Historikov prekvapilo, aké dôsledné zápisy z týchto neortodoxných a prísne tajných rokovaní vznikli. Z kontextu jasne vyplýva, že Pacelli bol ochotný s nacistami rokovať v prípade, že bude medzi režimom a cirkvou mier. To sa napokon aj podarilo vyrokovať a Nemci skutočne zastavili útoky tlače na cirkev, pričom boli vypočuté pápežove pripomienky ohľadne situácie cirkvi v nacistickom režime.

Tieto zistenia boli pre mnohých viac než šokujúce a podľa niektorých odborníkov má ísť o ďalší dôkaz pápežových postojov voči nacistom. Z rozhovoru s historikom Davidom Kertzerom uverejnenom na portáli PBS vyplýva, že Pius XII. zachoval pragmatický postoj a počítal s tým, že Nemecko môže vojnu vyhrať. V takom prípade chcel cirkev chrániť a nemuselo to nutne znamenať, že s Hitlerom súhlasí či dokonca sympatizuje.

Uvedené situácie, postoje a historické fakty (napríklad neodsúdenie holokaustu, pozn. red.) Vatikánu ale rozhodne nepomohli pri ďalšej nemenej kontroverznej etape, ktorou boli povojnové úteky nacistov do Južnej Ameriky, ktoré sa v mnohých prípadoch diali s medzizastávkou v Ríme.