Vedcov trápi predstava stúpajúcej hladiny morí a čoraz intenzívnejšie búrky či sezónne prílivy. Buesseler zdôrazňuje, že situáciu musia vedci dlhodobo monitorovať a pravidelne poskytovať aktuálne údaje aj priamo komunitám v postihnutom regióne.
správy od nás budete mať ako prví.
Na praskliny v kupole upozornila aj chemička Ivana Nikolić-Hughesová. Videla ich na vlastné oči počas odberu vzoriek pôdy v roku 2018.
Jej výskum odhalil zvýšené hladiny žiarenia v oblasti. Významné množstvá piatich rádionuklidov vrátane plutónia-239 identifikovala aj vo vzorkách mimo samotnej kupoly, čo mohlo naznačovať únik. Zároveň však pripúšťa aj inú možnosť. Môže ísť o dôsledok chaotického povojnového čistenia, počas ktorého bolo veľké množstvo odpadu jednoducho vyhodené do lagúny.
In 1954, a U.S. Air Force B-57B Canberra captured footage of Castle Bravo — the most powerful nuclear test ever conducted by the United States.
The detonation at Bikini Atoll yielded 15 megatons, 1,000× stronger than Hiroshima.pic.twitter.com/a67s98Jftm
— Massimo (@Rainmaker1973) February 24, 2026
Isté je len jedno. Prítomnosť plutónia-239 – izotopu, ktorý sa využíva v jadrových zbraniach a jeho polčas premeny je 24 110 rokov – vyvoláva vážne obavy.
„Vzhľadom na stúpajúcu hladinu morí a náznaky intenzívnejších búrok sa obávame, že integrita dómu môže byť ohrozená,“ uviedla chemička. „Runit je vzdialený len asi 20 míľ (32 kilometrov) od oblastí, kde ľudia žijú a aktívne využívajú lagúnu. Potenciálne dôsledky by preto mohli byť ničivé.“
Aj jeden meter navyše môže narobiť problémy
Laboratórium Pacific Northwest National Laboratory tieto obavy opätovne preskúmalo v roku 2024. Výsledky ukázali, že prívalové vlny a postupné zvyšovanie hladiny mora by skutočne predstavovali pravdepodobne najvýznamnejší faktor šírenia rádionuklidov v oblasti atolu (koralový ostrov prstencovitého tvaru, ktorý vzniká poklesom pôvodného ostrova pod hladinu oceánu).
Väčšina ostrova Runit sa totiž nachádza len približne dva metre nad úrovňou mora a aj relatívne malá zmena môže narobiť problémy. Už jeden meter navyše – čo je hodnota, ktorú klimatológovia predpovedajú pre Marshallove ostrovy do roku 2100 – by mohol výrazne zvýšiť riziko zaplavovania a následného šírenia kontaminácie.
Ivana Nikolić-Hughes spolu so svojím kolegom – výskumníkom Hartom Rapaportom – preto už dávnejšie vyzvali Spojené štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za dôkladné odstránenie jadrového odpadu na ostrovoch a zabezpečili tak bezpečnú budúcnosť pre miestnych obyvateľov.
Ako v roku 2024 uviedla osobitná spravodajkyňa OSN Paula Gaviria Betancur: „Dedičstvo jadrových testov a vojenských rekvizícií pôdy zahraničnou mocnosťou vyhnalo z domovov stovky obyvateľov Marshallových ostrovov na celé generácie, zatiaľ čo nepriaznivé dôsledky zmeny klímy dnes hrozia vysídlením ďalších tisícok.“
Nahlásiť chybu v článku