Putin v príhovore

Foto: SITA/AP

Europarlament odmietol uznať výsledky volieb v Rusku. Vyzval aj na nové sankcie.

Európsky parlament (EP) odmietol uznať výsledky septembrových parlamentných volieb v Rusku, ktoré podľa europoslancov neboli slobodné ani spravodlivé. V uznesení prijatom vo štvrtok poslanci odsúdili volebné podvody a systematické potláčanie demokracie v Rusku. Zároveň vyzvali členské štáty Európskej únie, aby neuznali legitimitu novozvolenej ruskej Štátnej dumy. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy EP zverejnenej na jeho webovej stránke europarl.europa.eu.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Dané uznesenie podporilo 482 poslancov, 41 bolo proti a 39 sa zdržalo hlasovania. Voľby, ktoré sa v Rusku konali od 18. do 20. septembra, sa podľa europoslancov uskutočnili v atmosfére strachu a na pozadí pokračujúcej vojny rozpútanej Moskvou proti Ukrajine.

Bez protikandidátov či pozorovania

Upozornili, že voliči nemali k dispozícii skutočných alternatívnych kandidátov, slobodné médiá ani dôveryhodných pozorovateľov. Kritikom režimu prezidenta Vladimira Putina podľa europoslancov hrozí uväznenie, často aj násilná smrť alebo nútený exil.

Poslanci EP odsúdili aj konanie takzvaných volieb na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom, konkrétne v častiach Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti. Hlasovanie sa podľa uznesenia uskutočnilo aj v moldavskom Podnestersku a v gruzínskych regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko.

Ruský prezident Vladimir Putin
Foto: SITA/AP

EP preto odmieta považovať ruskú Štátnu dumu za legitímny zastupiteľský a zákonodarný orgán Ruskej federácie. Vyzval členské štáty EÚ, aby zaujali rovnaký postoj, vyhli sa oficiálnym kontaktom s novým zložením Dumy a jej členmi a bránili účasti ruských predstaviteľov na medziparlamentných zhromaždeniach. Europoslanci sa zároveň postavili proti normalizácii účasti Ruska na medzinárodných športových a kultúrnych podujatiach.

Putinova strana Jednotné Rusko vo voľbách absolútne dominovala a získala 59,01 percenta hlasov. Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) podľa predbežných údajov získala 13,81 percenta hlasov, Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) 8,98 percenta a strana Noví ľudia 7,96 percenta.

V prípade LDPR sa však nenechajte zmiasť, nejde o žiadnu liberálnu stranu podporujúcu podobné princípy ako strany s podobnými názvami na Západe. Je to ultranacionalistická, pravicovo-populistická a ostro konzervatívna strana.

Strana Spravodlivé Rusko má zatiaľ 4,96 percenta hlasov. Pamfilovová na tlačovej konferencii uviedla, že táto strana má „veľkú šancu“ prekonať päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Štátnej dumy.

Nové sankcie

Žiadajú aj uvalenie nových sankcií EÚ proti osobám a subjektom zapojeným do politického prenasledovania v Rusku a pokračujúcej vojny proti Ukrajine. Opatrenia by sa mali týkať okrem iných sudcov, prokurátorov, pracovníkov ruskej Federálnej služby pre finančný monitoring, členov ruskej Ústrednej volebnej komisie a osôb zapojených do organizovania fiktívnych volieb na okupovaných územiach Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska.

Vlajky Európskej únii v Bruseli
Foto: TASR – Jaroslav Novák

Uznesenie vyzýva tiež na pokračujúcu podporu ruských demokratických síl, ktoré presadzujú demokratickú budúcnosť Ruska a otvorene vystupujú proti vojne na Ukrajine a hybridným aktivitám Moskvy namiereným proti európskym demokraciám.

Vzťahy Únie s Ruskom podľa EP nie je možné normalizovať bez spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine, ktorý bude rešpektovať jej územnú celistvosť, a bez úplného stiahnutia ruských vojsk z ukrajinského územia.

Medzi ďalšie podmienky patrí prepustenie vojnových zajatcov, návrat do Ruska zavlečených ukrajinských detí, vyplatenie plných vojnových reparácií a odškodnenia Ukrajine a vyvodenie zodpovednosti za zločiny spáchané proti tejto krajine.

Uložiť článok

Najnovšie články