SHMÚ hľadá kolegov na unikátnu pozíciu: Môže ju robiť každý, denne vám zaberie len pár minút

Na Slovenský hydrometeorologický ústav si väčšina z nás spomenie jedine, keď chceme vedieť predpoveď počasia, no práca tejto inštitúcie je oveľa komplexnejšia a veľa Slovákov o tom zrejme ani nevie.

Hlavnou úlohou SHMÚ je síce tvorba predpovedí počasia a vydávanie včasných výstrah pred nebezpečnými meteorologickými a hydrologickými javmi, ako sú búrky, víchrice či povodne, no okrem toho ústav permanentne meria kvalitu a znečistenie ovzdušia, sleduje stav povrchových i podzemných vôd a zhromažďuje klimatologické dáta, ktoré slúžia na analýzu prejavov klimatickej zmeny.

Z jej dát čerpá napríklad aj armáda, letecká doprava, poľnohospodári a lesníci, energetika a vodohospodári a v podstate každé odvetvie, ktorého fungovanie závisí od počasia. SHMÚ tak hrá mimoriadne dôležitú úlohu. Do celého tohto kolosu teraz môžete prispieť aj vy.

Symbolický plat

Slovenský hydrometeorologický ústav totiž hľadá dobrovoľného pozorovateľa zrážkomernej stanice Malý Šariš a Zborov, informoval na svojom webe. Aj napriek tomu, že ide o dobrovoľnú činnosť, nejaký ten plat tam predsa len je. V prípade stanice Malý Šariš ide o 289,50 eur vyplácaných raz ročne a v prípade Zborova je to dokonca 316 eur.

Hoci to nie je nič náročné a denne ide o pár minútovú záležitosť, je to práca skôr pre nadšencov alebo dôchodcov. Náplňou práce je denné meranie atmosférických zrážok a ostatných javov a ich zasielanie na mesačnej báze. V zimnom období bude úlohou dobrovoľníka aj meranie výšky snehovej pokrývky.

„Práca vhodná aj pre dôchodcov. Personál SHMÚ pozorovateľa zaškolí a vysvetlí mu metodiku meraní a pozorovaní,“ píše SHMÚ. „Vaše namerané a napozorované údaje o zrážkach, snehovej pokrývke a meteorologických javoch predstavujú pre SHMÚ jedinečné dáta, ktoré majú široké využitie napríklad pri posudkovej činnosti alebo vedeckej činnosti. Dopĺňajú dôležité údaje v sieti SHMÚ, ktoré pomáhajú pri predpovediach a varovaniach,“ dodáva ústav. V prípade záujmu volajte na telefónne čísla +421-055/7961710 alebo 0904598828.

Dôležitosť SHMÚ pritom ukázal aj nedávny výpadok systémov, ku ktorému došlo koncom júna počas extrémnych horúčav. Hovorca Ivan Garčár vtedy uviedol, že došlo k výpadku leteckej meteorologickej predpovednej a výstražnej služby. „Letecké meteorologické pozorovania a hlásenia boli na jednotlivých letiskách zabezpečené,“ poznamenal.

Potvrdili rekord

Odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) pritom iba minulý týždeň na zasadnutí oficiálne uznali rekord maximálnej teploty vzduchu na území Slovenska s hodnotou 41,3 stupňa Celzia z 30. júna. Namerali ho v Kamenici nad Hronom.

„Stalo sa tak po dôkladnom preverení certifikácie, umiestnenia a okolia meradiel a dôkladnej analýze poveternostnej situácie zo dňa 30. 6. 2026,“ ozrejmil Garčár. Na zasadnutí sa zúčastnili pracovníci z úsekov Meteorologická služba – odbory klimatologická služba a pozemné meteorologické siete, Meteorologická služba Košice, Meteorologická služba Banská Bystrica a úseku Centrum predpovedí a výstrah SHMÚ.

V tohtoročnom júni boli zároveň zaznamenané aj rekordy minimálnej teploty vzduchu – najteplejšie noci v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojom webe. Prvé rekordy sa podľa meteorológov vyskytli už na začiatku posledného júnového víkendu.

„V poslednej dekáde tohtoročného júna prúdil cez juhozápadnú a západnú Európu do strednej Európy horúci vzduch tropického pôvodu. Vplyvom tejto situácie boli zaznamenané rekordy charakteristík teploty vzduchu vo viacerých štátoch západnej Európy a postupne sa toto stalo aj v strednej Európe, Slovensko nevynímajúc,“ uviedol SHMÚ.

Ako priblížil, na Slovensku sa prvé júnové rekordy charakteristík teploty vzduchu vyskytli pri minimálnej teplote vzduchu už na začiatku posledného víkendu v júni tohto roka. V nasledujúcich dňoch potom podľa ústavu nasledoval výskyt rekordov priemernej dennej teploty vzduchu pre mesiac jún.

Pozri aj:

Čo sa to deje s počasím? Vznikla „tepelná kupola“, horná hranica neexistuje, tvrdí meteorológ