Európska komisia (EK) v stredu vo svojom pravidelnom mesačnom balíku rozhodnutí o porušení právnych predpisov Európskej únie oznámila, že voči Slovensku v júli vedie štyri právne konania a dve konania ukončuje.
Dôvodom je zrušenie zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Podľa EK už neexistujú obavy z porušenia smernice Európskej únie (EÚ) a Charty základných práv EÚ, informuje TASR.
O dve konania menej
Komisia každý mesiac zverejňuje, aké právne kroky podniká proti členským štátom, ktoré si neplnia svoje povinnosti podľa práva EÚ. V júli sa rozhodla ukončiť konanie o porušení predpisov proti Slovensku po zrušení diskriminačných cien pohonných látok, ako aj konanie o porušení predpisov po zrušení opatrení, ktoré ohrozovali ochranu oznamovateľov. Slovensko ale čelí ďalším štyrom konaniam.
V politickej oblasti EK vyzvala Slovensko, aby správne transponovalo pravidlá o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní.
V oblasti životné prostredie SR dostala formálnu výzvu spolu s Litvou, Lotyšskom a Maďarskom, aby správne previedli do legislatívy smernicu z roku 2020 o pitnej vode. Prepracovaná smernica o pitnej vode má za cieľ chrániť ľudské zdravie poskytovaním čistejšej vody z vodovodu, aktualizáciou noriem kvality vody a riešením znečisťujúcich látok, ako sú endokrinné disruptory a mikroplasty. Členské štáty mali túto smernicu uviesť do svojho práva do 12. januára 2023.
Slovensko správne netransponovalo niekoľko ustanovení smernice, najmä čo sa týka ochrany a nakladania s citlivými informáciami týkajúcimi sa zásobovania pitnou vodou, monitorovacích programov založených na riziku, ako aj požiadaviek týkajúcich sa včasného prijatia nápravných opatrení v prípade zistenia rizík pre ľudské zdravie. Oslovené krajiny majú dva mesiace na odpoveď a riešenie nedostatkov, inak im EK môže ako ďalší krok vydať odôvodnené stanoviská.
Komisia zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko aj z dôvodu nesprávnej transpozície smernice o jednorazových plastoch z roku 2019. Cieľom smernice je predchádzať vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie a ľudské zdravie a podporovať prechod na obehové hospodárstvo. Slovensko nesprávne zaviedlo niektoré ustanovenia smernice do svojho práva.
Máme dva mesiace
Napríklad výrobcovia tabaku nie sú povinní hradiť náklady na zber odpadu a výrobcovia určitých výrobkov (nádoby a poháre na potraviny a nápoje alebo ľahké plastové tašky) nie sú povinní hradiť náklady na prepravu a spracovanie odpadkov. Pravidlá týkajúce sa nákladov na čistenie odpadkov nie sú upravené v slovenských právnych predpisoch.
Slovensko má teraz dva mesiace na odpoveď a prijatie potrebných opatrení. V opačnom prípade môže EK zažalovať SR na Súdnom dvore EÚ.
V oblasti zamestnanosti EK zaslala odôvodnené stanoviská Cypru, Grécku, Holandsku, Poľsku, Slovensku a Španielsku za to, že neoznámili opatrenia, ktorými prevádzajú do vnútroštátneho práva nové pravidlá EÚ o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením azbestu pri práci.
Azbest je nebezpečná rakovinotvorná látka, pričom s ním súvisí približne 75 % prípadov rakoviny na pracovisku v EÚ. Smernica z roku 2023 stanovuje pravidlá na zlepšenie ochrany pracovníkov pred touto nebezpečnou látkou. Členské štáty boli povinné previesť väčšinu ustanovení smernice do vnútroštátneho práva do 21. decembra 2025 a zostávajúce ustanovenia do 21. decembra 2029.
Komisia zaslala odôvodnené stanovisko šiestim členským štátom za nedodržanie termínu, tie majú dva mesiace na to, aby prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže eurokomisia postúpiť tieto veci Súdnemu dvoru EÚ so žiadosťou o finančné sankcie.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku