Kým v minulosti fungovala Slovenská pošta v rámci svojej oblasti prakticky monopolne, dnes už má z hľadiska doručovania a preberania zásielok širokú konkurenciu. Tá napreduje míľovými krokmi, pričom akciovka so 100 % účasťou štátu zaostáva. Zlé hospodárske výsledky však majú viacero dôvodov.
Slovenská pošta sa v uplynulých rokoch nedokázala dostať z červených čísel ani raz. Podľa zverejnených hospodárskych výsledkov zaznamenala vlani pri tržbách 315 miliónov eur stratu až 12 miliónov eur. Tržby akciovky sú od roku 2020 konštantné – každoročne presahujú hranicu 300 miliónov eur. Kumulatívna strata za toto obdobie však presahuje 52 miliónov eur, najhoršie to bolo v roku 2020.
Ako upozornil portál Forbes, aj napriek negatívnemu hospodáreniu si funkcionári aj tento rok rozdelili štedré odmeny. Ako magazín upresnil, piati členovia predstavenstva si vlani podľa účtovnej závierky rozdelili 230-tisíc eur, siedmi členovia dozornej rady 45-tisíc eur. Inštitúcia to vysvetľuje pravidlami v odmeňovaní.
„Členom predstavenstva a dozornej rady spoločnosti patrí pravidelná mesačná odmena, ktorá je vyplácaná na základe pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti, ktoré určuje rozhodnutím jediný akcionár spoločnosti, teda Ministerstvo dopravy SR,“ uviedla pre Forbes Eva Peterová z komunikačného oddelenia podniku.
Silná konkurencia, príliš veľká sieť
Okrem viacerých ďalších faktorov patrí medzi hlavné dôvody problémov Slovenskej pošty predovšetkým silná konkurencia. Súkromné spoločnosti sú aktuálne flexibilné a moderné, čím si získavajú čoraz viac zákazníkov. Ľuďom vyhovujú tiež takzvané výdajné boxy či inovatívne aplikácie, v ktorých akciovka ťahá za kratší koniec.
Veľkou výhodou súkromníkov je tiež fakt, že sa môžu sústrediť hlavne na takzvané ziskové oblasti a podnikať iba tam, kde sa im to oplatí. V prípade, že narazia na stratové lokality, môžu sa z nich bez problémov stiahnuť. To pri Slovenskej pošte až také možné nie je. Jej sieť je široká a rozprestiera sa naprieč celou krajinou. Pošta má zároveň monopol na doručovanie zásielok do 350 gramov.
Znamená to, že iba ona má zákonné právo doručovať takéto zásielky ako univerzálnu službu, a iné spoločnosti to nemôžu robiť za rovnakých podmienok – respektíve, len s obmedzeniami či špecifikami. Zároveň je však Slovenská pošta povinná poskytovať v krajine takzvanú univerzálnu poštovú službu.
V praxi teda musí zabezpečiť doručovanie základných poštových služieb na celom území Slovenska – bez ohľadu na ziskovosť, či ide o dedinu v horách alebo o mesto. Zo štátneho rozpočtu za to ročne dostane okolo 13 – 14 miliónov eur.
Zatváranie pobočiek a optimalizácia
Pošta už vlani začala s optimalizáciou svojej siete, nakoľko pri stúpajúcich nákladoch a klesajúcom záujme o niektoré služby sú viaceré pobočky nerentabilné. „Výsledkom je hustá, drahá a neefektívna sieť, čo má negatívny vplyv na celkovú spokojnosť zákazníkov, ale aj na mzdy zamestnancov, ktoré stále zaostávajú za priemernými mzdami v hospodárstve,“ dodala pre Forbes Peterová.
Ako kompetentní potvrdili, s optimalizáciou by mali pokračovať aj v roku 2025. Vedenie pošty si je vedomé toho, že pozitívnym trendom by mali byť väčšie a modernejšie prevádzky s väčším počtom pracovníkov a s dlhšími otváracími hodinami. Kým niektoré prevádzky sa zatvoriť podarilo, pri iných nastali komplikácie – či už pre nesúhlas úradov, respektíve petície od obyvateľov.
Nahlásiť chybu v článku