Pred časom médiá po celom svete obletela správa, že ruskí vojaci obsadili černobyľskú elektráreň. Niekoľko zamestnancov, ktorí v nej v tom čase pracovali, ostalo v zajatí. Boli takmer úplne odrezaní od sveta, bez elektriny, bez možnosti komunikovať a so stenčujúcimi sa zásobami potravín a liekov.
správy od nás budete mať ako prví.
V elektrárni strávili 600 hodín
Už krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu médiá hlásili, že bola obsadená černobyľská jadrová elektráreň. Mnohí sa obávali toho, ako môže tento krok zo strany Ruska ohroziť bezpečnosť a zdravie ľudí nielen na Ukrajine, ale aj v Európe. Pred niekoľkými dňami elektráreň prostredníctvom facebooku informovala, že 64 zamestnancov, ktorí ostali počas noci z 23. na 24. februára zajatí, Rusi konečne prepustili a mohli ísť domov za svojimi rodinami.
Prepustených zamestnancov, ktorí boli nútení ostať v práci viac ako 600 hodín, však nahradilo 46 dobrovoľníkov, ktorých úlohou je zabezpečiť bezpečný chod toho, čo z elektrárne po jadrovej havárii ostalo. Ako informuje portál Živé, jeden zo zajatých zamestnancov vyrozprával svoj príbeh v rozhovore pre portál The-Village.com.ua. Slovenský preklad jeho výpovede uverejnila facebooková skupina Černobyľ, ktorá situáciu v elektrárni dlhodobo monitoruje.
Z bezpečnostných dôvodov nebolo uverejnené meno ani funkcia zamestnanca. V čase, keď Rusi Černobyľ obsadili, sa v elektrárni nachádzalo približne 300 zamestnancov. Vojaci sa zamestnancom vyhrážali, aj keď vedeli, že na pôde elektrárne sa nedá bojovať. Ruských vojakov každým dňom pribúdalo. Po krátkom čase prikázali zamestnancom, aby sa vrátili k svojim povinnostiam.
Naozaj verili, že ich idú oslobodiť
„Najprv som sa s nimi snažil komunikovať, pretože som chcel pochopiť, ako môžu ľudia so zdravým rozumom začať túto vojnu. Ale ukázalo sa, že sú to len zombie. Naozaj verili, že nám priniesli mier a oslobodenie,“ vyjadril sa zamestnanec. Dodáva, že spali na podlahe tam, kde práve pracovali. Nemali postele, k dispozícii mali len elektrický ohrievač.
Nemali prístup k internetu, nemohli telefonovať. O tom, čo sa na Ukrajine deje, sa dozvedali len z rádia. Zásoby potravín mali približne na mesiac, niektoré potraviny sa však minuli veľmi rýchlo, chlieb nemali už po 3 dňoch. Personálu pomáhali dvaja zdravotníci, no liekov bolo málo. Spočiatku pre 300 ľudí varila len jediná kuchárka, postupom času sa porcie jedál zmenšovali. Problémom bola aj hygiena, strážna miestnosť nebola určená na dlhodobý pobyt. Bolo tu len umývadlo a toaleta, sprcha chýbala.
Rusi našli kombinézy, využili ich na natočenie videa o tom, ako poskytujú Ukrajincom humanitárnu pomoc. „Vedenie elektrárne pravidelne zvolávalo ústredie, aby riešilo rotáciu. Viem, že vedenie navrhlo v prvom týždni rotáciu, ale ozbrojené sily a pohraničná stráž boli proti, pretože nedokázali zaručiť bezpečnosť personálu pri prechode cez Dneper,“ hovorí zamestnanec.
Sú radi, že sú nažive
Striedanie sa dlho odkladalo, evakuačné autobusy prišli napokon až 20. marca. Pri odchode sa ich ruský veliteľ údajne opýtal, či sa po tom, čo si oddýchnu, do elektrárne vrátia. „Keď sme prechádzali cez Dneper, videli sme našich kolegov, ktorí nás prišli vymeniť. Musím vzdať hold, pretože vedeli veľmi málo o podmienkach, v ktorých budú musieť pracovať. Napriek tomu išli a dobrovoľne nám pomohli. Toto je podľa mňa hrdinský čin,“ dodáva.
Na otázku, či nemá strach z ožiarenia, muž odpovedal, že je rád, že je nažive. Tentoraz už v elektrárni lekár nie sú, majú strach z okupantov. Je otázne, kedy sa muži z elektrárne dostanú preč tentoraz.
Nahlásiť chybu v článku