Dlhé čakanie na olympijské hry v japonskom Tokiu sa skončilo. Pôvodne sa v „krajine vychádzajúceho slnka“ mal tento športový sviatok začať už vlani, no pandémia koronavírusu spôsobila jeho odklad o jeden rok. Slávnostný otvárací ceremoniál sa v Tokiu uskutočnil v piatok 23. júla 2021. Na vynovenom Národnom štadióne chýbali diváci, neumožnili to predpisy zamerané na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19. Tieto opatrenia budú sprevádzať celé OH.
Hry XXXII. olympiády v japonskom Tokiu sa oficiálne začali o 23.14 h miestneho času (16.14 h SELČ), predpísanou formulkou ich otvoril japonský cisár Naruhito. „Považujem tieto hry v Tokiu, oslavujúce 32. modernú olympiádu, za otvorené,“ povedal. Olympijský oheň potom až o 23.48 h miestneho času (16.48 h SELČ) zapálila tenistka Naomi Osaková.
Celý ceremoniál sa niesol v znamení motta „Spojenie cez emócie“. V jeho úvode vo funkcii prezidenta Medzinárodného olympijského výboru (MOV) na ďalšie volebné obdobie potvrdili Nemca Thomasa Bacha. Súčasťou programu otvorenia bolo tradične predstavenie kultúry hostiteľskej krajiny. Vlajku Japonska na plochu štadióna priniesla šestica, v ktorej boli domáci športovci, ale aj záchranárka či nevidiaci bubeník.
Ceremoniál bez divákov
O 20.38 h miestneho času (13.38 h SELČ) nastúpili na plochu štadióna športovci Grécka a začalo sa slávnostné defilé krajín. Tisícky športovcov s rúškami tentokrát nemohli pozdraviť divákov na tribúnach, mávali len do televíznych kamier fanúšikom na celom svete.
V porovnaní s minulosťou mohli na plochu prísť väčšinou športovci, ďalší členovia výprav len výnimočne. V hľadisku sedelo len niekoľko vybraných hostí, medzi nimi americká prvá dáma Jill Bidenová či japonský cisár Naruhito.
Slovensko priviedli ako 91. krajinu Matej Beňuš (vodný slalom) a Zuzana Rehák Štefečeková (streľba) o 14.34 h SELČ. Ako posledný tím nastupoval už tradične organizátor – Japonsko. Defilé sa skončilo presne po dvoch hodinách o 22.38 h miestneho času (15.38 h SELČ). Nasledovala oficiálna časť otvorenia.
Olympiáda: Okamih nádeje
Po olympijskom sľube športovcov (atlétka Rjota Jamagatová a stolný tenista Kasumi Išikawa), rozhodcov a trénerov nasledovala ďalšia umelecká časť, ktorej súčasťou bolo 1824 dronov tvoriacich planétu Zem.
Po kultúrnej vložke prišiel na rad príhovor šéfky organizátorov Seiko Hašimotovej, ktorá najprv pozdravila ľudí na celom svete a potom sa poďakovala všetkým, ktorí sa podieľali a podieľajú na boji s pandémiou koronavírusu. Prezident MOV Thomas Bach potom začiatok OH označil ako okamih nádeje. „Bojovali ste, vytrvali ste a dnes sa vám plní sen,“ odkázal Bach športovcom.
Po oficiálnom otvorením cisárom Naruhitom už každý sledoval príchod olympijskej vlajky, počúval olympijskú hymnu a nasledovalo predstavenie piktogramov a športovísk. Potom už všetci pozorovali s napätím aj príchod olympijského ohňa.
Na plochu štadióna ho priniesli džudista Tadahiro Nomura a niekdajšia zápasníčka Saori Jošidová, pochodeň potom cez ruky ďalších športovcov a lekárov z Japonska, na vozíku ho viezla aj paralympionička Wakako Cučidová, nasledovali šiesti študenti z rôznych častí krajiny organizátorov.
Hlavný olympijský symbol napokon skončil v rukách tenistky Naomi Osakovej. A tá 12 minút pred polnocou miestneho času zapálila čašu, ktorá na ploche bola akoby na vrchole slávnej hory Fudži. Začiatok celosvetovej oslavy športu vyvrcholil pompéznym ohňostrojom.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku