Kinematografia obsahuje množstvo filmov, ktoré po zhliadnutí divákovi otvoria oči alebo ukážu stránku sveta, ktorý si predtým neuvedomoval. Jedným z nich je aj Teheránske tabu, ktoré nám prináša obraz života hlavného mesta Iránu, Teheránu, tak, ako ho v cestovateľských príručkách opísaný nenájdeme.
Animovaný film Teheránske tabu
Režisér Ali Soozandeh v roku 2017 debutoval snímkou Teheránske tabu, v ktorej sa rozhodol zaoberať dôležitou témou, s ktorou musí bojovať množstvo ľudí aj v dnešnom modernom svete, no napriek tomu je pre nás tabu. Okrem toho zvolil aj zaujímavú formu vizuálneho spracovania filmu, vďaka ktorej sa mu podarilo vytvoriť naozaj unikátne dielo, ktoré by mal vidieť každý z nás.
Film Teheránske tabu nám prináša príbehy štyroch ľudí, pomocou ktorých nám autor približuje život a kultúru na mieste, ktoré sa líši od toho nášho. „Tri mladé ženy a jeden muž majú podobné túžby ako ich rovesníci všade inde na svete. Žijú ale v Teheráne, kde platia úplne iné pravidlá,“ tak znie úvodný text českého distribútora Aerofilms ku Soozandehovej snímke.
Teherán je miestom, kde sa stretáva viacero kultúr. Jednou z nich sú aj moslimovia, ktorých kultúra sa radikálne líši od tej našej. Ženy musia chodiť zahalené, no horšie, ako vonkajší obal, sú situácie, s ktorými sa musia vyrovnávať. Žena od svojho narodenia patrí niekomu inému, kto rozhoduje o jej osude. Keď sa zo života rodičov rodičov vymaní, následne nasleduje život s mužom, ktorého jej vyberú. A následne sa musí naplno podriaďovať jeho životu.
Sprostredkuje silnú myšlienku
„Kto má peniaze a moc, pravidlám sa môže ľahko postaviť. Ostatným, ktorí žijú mimo úzko vymedzené mantinely, však hrozia tvrdé tresty. Pri ceste za šťastím a slobodou tak hrdinovia filmu musia rúcať tabu a riskovať,“ pokračuje popis distribútora. Nenechajte sa prvotne oklamať formou, akou je film nakrútený. Animované prevedenie mu neuberá na sile výpovede, práve naopak.
Keďže štáb nemohol natáčať priamo na mieste, na ktorom sa príbeh odohráva a nechceli prostredie inscenovať, rozhodli sa použiť techniku animácie nazývanú rotoskopia. Ide o náročnú formu, v ktorej musí animátor prekresľovať filmový pás rámček po rámčeku. Natáča sa teda namiesto v uliciach pred zeleným plátnom. Rotoskopia je veľmi zdĺhavá a aj práve kvôli tomu existuje iba niekoľko filmov, ktorú sú vytvorené na jej báze.
Upozorňuje na závažný problém
Originálny spôsob animácie umožnil vytvoriť unikátnu atmosféru filmu, pomocou škál farieb, ktoré sú jednotlivým dejovým líniám či situáciám prispôsobované. A autor nám takouto zaujímavou vizuálnou formou prináša príbeh, plný silných emócií. Ako sám prezradil, nakrútením tohto filmu chcel prispieť k zmenám v miestnom sociálnom systéme. Snímka nás vtiahne do pútavého deja okamžite, od svojich prvých sekúnd.
Na začiatku vidíme ženu, ktorá nastupuje do auta so svojím malým synom. Po pár sekundách je divákovi jasné, že žena je prostitútka a šesťročný chlapec sa musí pozerať zo zadného sedadla auta na to, ako vykonáva svoju prácu. Do tejto náročnej situácie sa však nedostala dobrovoľne ale potom, čo jej manžel skončil vo väzení kvôli obchodu s drogami.
Vychádza zo skutočného príbehu
V podobnom duchu sa nesú aj zvyšné príbehy, v ktorých môžeme vidieť fungovanie života ľudí na mieste, na ktorom nemajú žiadnu moc proti krutej nespravodlivosti bojovať. Nie je isté, čo z filmu je iba fikcia a čo skutočnosť, no režisér prezradil, že hlavný námet vychádzal zo skutočnosti, kedy náhodou započul rozhovor dvoch mužov o prostitútke, ktorá do práce chodila so svojím neplnoletým synom.
Film získal množstvo pozitívnych ohlasov od kritikov a rovnako aj vysoké hodnotenia v diváckom hlasovaní. Na ČSFD si vyslúžil 79% a IMDb 7,0/10.
cs.wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku