60 minút sme ležali na škatuli plnej živého hmyzu: Nápad za milión ľuďom naháňa hrôzu, šokovalo nás, čo to s nami spravilo

V apidomčeku neležíte na matraci, ale na doskách. Pod vami sa po celý čas hmýri približne 120-tisíc včiel, ktoré nebodajú, ale „liečia“. Apiterapia sa nedočkala pečiatkového uznania vo svete moderného zdravotníctva — my sme si však nešli liečiť telo, ale hlavne pracovné „nervy“ a dušu poznačenú neustálym hlukom v meste. V drevenom domčeku sme strávili 60 minút, aby sme vyskúšali na vlastnej koži, aký pocit je ležať na úli, ktorý je plný živého hmyzu. A teraz už vieme, či sa to oplatí vyskúšať.

Je piatok popoludní a vyrážame z Košíc za cieľom, ktorý nás čaká hneď za mestom. Na Včelí wellness v blízkosti nášho bydliska sme narazili len nedávno a ako nadšenci všetkého, čo obsahuje slovo „wellness“, sme odvtedy túžili zistiť, ako to vyzerá naživo.

Prvá ukážka práce s hmyzom nás čaká už v aute

Počas kávičky na ceste do Košických Oľšian nám nečakane volá pani majiteľka. Pýta sa, či už sedíme v aute. „Trochu sa nám vzbúrili včely,“ oznámi tónom, akoby hlásila rannú zápchu vedúcemu. „No, a teraz sa nevieme priblížiť k domčeku. Myslím, že o tej siedmej si už budú líhať.“

Situácia nás pobaví a v dôsledku včelej vzbury nakoniec dorážame neskôr. Po príchode sa zoznámime s manželským párom farmárov, ktorí túto službu vedú.

Prezradia nám, že včelí wellness v apidomčeku vyhľadávajú najmä starší ľudia a menšie deti s respiračnými problémami. Dýchanie zmesi propolisu, vosku a výparov z úľa má byť podľa nej priaznivé pre naše dýchacie cesty a pomáhať aj na duševný nepokoj. Majiteľka dokonca tvrdí, že odkedy domček postavili, významne sa jej zlepšilo zdravie v súvislosti s diagnostikovanou astmou.

Postaviť apidomček ich vyšlo na približne 20-tisíc eur, pričom inšpiráciu našli u Ukrajincov, ktorí ich vraj nesmierne obľubujú. Službu ponúkajú v príjemnom cenovom rozpätí — 60-minútový pobyt pre jednu osobu za 15 eur (2 osoby za 25 eur), 2-hodinový za 22 eur (pre pár za 35 eur), a jednu noc s raňajkami v cene za 60 eur (pre pár za 90 eur).

Majiteľov sa pýtame, či práca so včelami „riadne vynáša“. „Med im z veľkej časti nechávame, takže je to skôr tak, že včely zarábajú na nás,“ smeje sa pani majiteľka, kým otvára dvere domčeka. Prehodíme ešte pár slov a potom už odchádzajú cez pole naspäť k autu.

Nechávajú nás úplne osamote — najbližších 60 minút bude našou spoločnosťou len bzučiaci hmyz vo vidieckom tichu.

Na posteli nie je matrac

Domček je celý z dreva, útulný a maličký. Máme pocit, akoby sme si ľahli do karavanu zaparkovaného uprostred lesa.

Napriek malému rozmeru sa jeden z nás — ten, ktorý trpí klaustrofóbiou — vo vnútri necíti vôbec stiesnene. Rozhliadame sa okolo a bezradne hľadíme na úle pod posteľou, z ktorých aj od dverí počuť tlmený bzukot. Keď sa odvážime podísť bližšie, na sekundu nás zaskočí, že na posteli nie je matrac.

No hneď nám dôjde prečo — pod nami sú desaťtisíce bzučiacich včiel oddelených len tenkou drevenou doskou a asi desaťcentimetrovou vrstvou vzduchu. Pri ležaní vkladáme ucho medzi dosky, aby sme ich počuli čo najviac. S takým matracom by ich však nebolo počuť vôbec.

Namiesto toho sa ukladáme na mäkkú perinu, priamo nad ich vibrujúci svet. Telefón zostáva vypnutý — podľa majiteľky signál včely vyrušuje a aj tak je tu vlastne zbytočný. Bez Wi-Fi, v letovom režime a bez akéhokoľvek pípania dúfame, že sa z nášho tela skutočne vytratí napätie.

Zatiaľ však len narastá prirodzená úzkosť — po prvom bzučivom zvuku pod hlavou máme pocit, akoby včely lozili priamo po našom tele.