V dnešnej dobe je pre mnohých mladších ľudí nepochopiteľné, že fotografiu nevidia hneď na displeji. No nebolo to tak dávno, keď sa fotografie zaznamenávali len na film a výsledok ste videli až po jeho vyvolaní. To v závislosti od toho, ako často sa fotilo, mohlo trvať aj pomerne dlhý čas. Prednedávnom našiel jeden muž 70 rokov nevyvolaný film a rozhodol sa pátrať po príbuzných na záberoch.
Zberateľ starých fotoaparátov William Fagan získal pre niekoľkými rokmi fotoaparát Leica, ku ktorému bolo priložených aj niekoľko filmových kaziet. Zistil, že v jednej sa nachádza film a aj keď bol zvedavý, čo sa tam nachádza, vyvolal ho až o niekoľko rokov. Fotografie ukázal na stránke Macfilos a ľudí poprosil, či nepoznajú príbuzných ľudí na fotografiách.
Z filmu totiž vyšli krásne zábery, ktoré boli vytvorené 70 rokov dozadu. Film po desaťročiach putoval v mosadznej kazete po celom svete, až sa dostal k Williamovi.
Samotné vyvolávanie filmu bol problém a William musel vypočítať čas vývoja podľa svojich odhadov. Jeho plán vyšiel a získal 20 negatívov, ako píše portál BBC.
Staré autá
V tmavej komore videl na záberoch staré autá, ale až po vyvolaní fotografií mal jasnú predstavu o obsahu. Síce si nie je istý, z ktorého fotoaparátu pochádza filmová kazeta, ale najprv predpokladal, že na záberoch sú zachytené 30. roky 20. storočia.
Na prvom obrázku ktorý vyvolal sa nachádzal BMW 315 kabriolet s pravdepodobne bavorskými značkami na zasneženom horskom priechode. Na ďalšom zábere sa nachádzal hotel La Veduta na priechode Julier Pass vo Švajčiarsku.
Medzi ďalšími zábermi bola ulica v obci Bellagio na brehu Comského jazera v Taliansku a potom ulica Bahnhofstrasse v Zürichu. Na základe nej určil, že zábery sú mladšie a pochádzajú asi z 50. rokov 20. storočia.
Ľudia na fotografiách
Najviac ho však zaujali ľudia. Pochopil, že fotografie sú osobné zábery ženy, muža a psa na ceste okolo Švajčiarska a severného Talianska. Takéto fotografie považuje za osobnú pamiatku, ktoré navyše ukazujú pekné spoločné chvíle. Bol by šťastný, keby bolo možné ľudí na záberoch identifikovať a ďalej ich odovzdať do rodinného albumu.
William sa zamyslel, nad škodou, ak by film len tak vyhodil a fotografie by nikdy nikto nevidel. Aj keď ľudia na fotografiách už nemusia žiť, môžu žiť ich potomkovia, pre ktoré by boli tieto zábery istotne veľkou vzácnosťou.
Nálezca fotografií, ako aj správca stránky Macfilos, kde fotografie boli najprv uverejnené dúfajú, že aj takýmto spôsobom sa zábery dostanú medzi širokú vrstvu ľudí a možno niekto na nich spozná svojich známych či príbuzných.
Nahlásiť chybu v článku