Veronika a Maťo už niekoľko rokov trávia cestovaním po svete. Konkrétne pred siedmimi odišli z práce do „dôchodku“ a stali sa finančne nezávislými. To ale neznamená, že nič nerobia, práve naopak. Ich dobrodružstvá v zahraničí v kombinácii so životným štýlom, ktorý vedú, ich priviedli až k vytvoreniu vlastného biznisu.
„Odkedy sme na dôchodku, prerobili sme tri byty, jeden dom a postavili jeden tiny house,“ prezradila nám Veronika v rozhovore o tom, ako sa stali frugalistami, a čo to vlastne znamená.
Vysvetlila, že dovoliť si dať výpoveď v práci mohli vďaka tomu, že si vybudovali pasívne príjmy a jedným z týchto zdrojov je práve tiny house Libling Hruštička, ktorý si sami, len za pomoci dvoch susedov, postavili a prenajímajú ho. Ako prízvukuje, aj vďaka tomu sa im darí udržiavať si tento životný štýl. Minidomček pritom postavili len za štyri mesiace, a aj to ho plánovali stihnúť dokončiť ešte o mesiac skôr.
Prečo ste sa rozhodli postaviť si vlastný tiny house? Kedy ste sa do toho pustili?
Príbeh Liblingu Hruštička sa začal písať už pred siedmimi rokmi, keď sme sa vrátili z Austrálie naspäť do Európy. Potrebovali sme vlastné zázemie, kde by sme sa mohli zložiť, keď sme doma na Slovensku. Kúpili sme 150-ročný banícky domček aj s veľkým pozemkom na konci nádhernej dediny Štiavnické Bane v Štiavnických vrchoch. Ten sme svojpomocne prerobili.
Tým, že veľa cestujeme, nechceli sme, aby zostával dlho prázdny, predsa len, takýto dom potrebuje žiť, dýchať a byť vetraný a vykurovaný. Začali sme teda náš nový domov pod menom Libling Ružový prenajímať, nevediac, že si ho ľudia tak zamilujú, že sa doň cez leto ani nebudeme vedieť sami dostať.
A tak vznikol nápad postaviť u nás na kopci minidomček, nech máme kde bývať. Nakoniec je oň ešte väčší záujem ako o Libling Ružový.
Kde presne sa nachádza?
Nachádza sa v kopcoch, na konci dediny Štiavnické Bane. Do prírody, na turistické a cyklistické trasy to máme 100 metrov. Slniečko na nás svieti celý deň, výhľad na Sitno a okolité Štiavnické vrchy vyráža dych.
Priamo v obci máme tri tajchy na kúpanie a v zime na korčuľovanie. Ani sami nevieme, ako sa nám podarilo zaskórovať takúto lokalitu, ale absolútne to tu milujeme. Vlastne všetci, ktorí ku nám zavítali a majú radi prírodu a aktívny štýl života to u nás zbožňujú.
Koľko trvalo plánovanie a potom samotná stavba?
Samotné plánovanie nám zabralo vyše roka. Tým, že sme v pamiatkovej zóne, sme museli aj výzor stavby prispôsobiť miestnej architektúre. Podmienkami boli sedlová strecha pod 40-45 stupňovým uhlom, okná s krížom alebo obhodené steny. Pamiatkari sa vyjadrovali aj k terase, oploteniu, či ku komínu. Chvalabohu sa nám tradičná banícka architektúra páči.
Samotnú skladbu stien alebo základovej dosky vymýšľal Maťo, dizajn interiéru Veronika. Dlho sme sa dohadovali, kreslili, rozmýšľali hlavne o tom, ako vymyslieť, aby taký malý priestor — 35 m², pôsobil veľkoryso a najmä funkčne, aby sme tam dokázali vtesnať kuchyňu, kúpeľňu, jedáleň, obývačku a aj priestor na spanie.
Ako je možné, že sa vám podarilo postaviť domček len za štyri mesiace? Čo bolo podľa vás kľúčové, a prečo to išlo tak rýchlo?
V článku sa po odomknutí dozvieš
- prečo sa rozhodli postaviť si sami tiny house;
- ako prebiehala stavba;
- čo všetko v domčeku vyrobili vlastnými rukami;
- čo museli konzultovať s pamiatkarmi;
- prečo sa náklady na jeho stavbu navýšili;
- čo všetko sa v ňom nachádza a ako vyzerá jeho interiér.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nahlásiť chybu v článku