Zmeny však prebiehajú pomaly a občas trvajú tisícky, ba dokonca milióny rokov. Dôkazom je napríklad fakt, že kedysi po jej povrchu kráčali dinosaury. Ani tvar a rozloženie kontinentov však neboli rovnaké. Ba práve naopak, denník Metro uvádza, že Zem kedysi pokrývali záhadné zhluky pevniny.
Stratené kontinenty
Vedci z univerzity v Adelaide zistili, že tesne po tom, ako sa povrch Zeme sformoval, vynorili sa z mora záhadné zhluky pevniny. Netrvalo však dlho a boli zničené. Zdá sa teda, že kontinenty, ako ich poznáme dnes, sú už len zlomkom z toho, čo kedysi na našej planéte existovalo. Odhaduje sa, že zhluky pevniny boli hrubšie, ako sa pôvodne predpokladalo a vytvorili sa zhruba pred miliardou rokov.
Bude nutné prehodnotiť doterajšie poznatky
Ak sa nový model formovania Zeme podarí potvrdiť, bude nutné prehodnotiť všetky doterajšie poznatky týkajúce sa chemickej a fyzickej evolúcie Zeme, vrátane rýchlosti rastu kontinentov a tektonickej aktivity. Ako sa vedcom takýto objav podaril? Skúmali rádioaktivitu 75 800 vzoriek kameňov, vďaka čomu mohli vytvoriť akúsi časovú os meniacej sa rádioaktivity v priebehu rokov. Vďaka časovej osi boli následne vedci schopní zistiť, že na Zemi kedysi muselo existovať viac zhlukov pevniny, ako dnes, museli však zmiznúť.
Čo spôsobilo, že boli zhluky pevniny zničené?
Predpokladá sa, že zhluky boli tvorené z veľkej časti žulovou horninou a vzhľadom na vysokú rádioaktivitu sa odhaduje, že boli vystavené vysokej teplote. Práve tá mohla spôsobiť, že sa zhluky pevniny roztavili. Druhou možnosťou však je, že boli zničené následkom tektonickej aktivity. Vzhľadom na to, že zhluky pevniny existovali pravdepodobne len krátky čas, nedostali sa do geologických záznamov, preto sa o nich dozvedáme až teraz.
Pomoc pri monitorovaní globálneho otepľovania
Na čo je nám vôbec takéto zistenie užitočné? Vďaka minulosti môžeme lepšie spoznať prítomnosť a zariadiť si lepšiu budúcnosť a platí to aj v tomto prípade. Práve tento objav môže vedcom pomôcť s mimoriadne aktuálnym a pálčivým problémom, a to s globálnym otepľovaním. Ďalší výskum môže pomôcť pri monitorovaní javu, ktorý ohrozuje celé ľudstvo. Vďaka doteraz skúmaným vzorkám a získaným výsledkom je totiž možné odhadnúť zmeny súvisiace s rádioaktivitou na miestach, z ktorých majú vedci málo vzoriek, napríklad na Antarktíde, kde je potrebné neustále sledovať stabilitu ľadovej pokrývky a rýchlosť, akou sa topia ľadovce.
metro
Nahlásiť chybu v článku