Po Amazone sužujú požiare aj Angolu a Kongo. Podľa satelitných záberov sú ešte rozsiahlejšie

Pocity, ktoré v nás vzbudzuje požiar Amazonského pralesa nie sú vôbec príjemné. Vzhľadom na jeho globálnu funkciu dokáže zasiahnuť aj nás, ktorí sme vzdialení tisíce kilometrov ďaleko. V uplynulých týždňoch je dokonca výrazne medializovaný, čoho príčinou je napríklad aj zatienenie omnoho vážnejšieho požiaru, ktorý ničí prírodu v Angole a Kongu. 

O skutočnosti, s ktorou africké krajiny bojujú, informoval britský portál Unilad. Vesmírna snímka vytvorená spoločnosťou NASA ešte minulí týždeň jasne ukazuje rozsah plameňov, ktoré sužujú jednotlivé kontinenty. Ich rozsah je priam zarážajúci.

Here’s the rest of the recent NASA map pinpointing forest fires around the world.

Not only the Amazon is burning. A huge part of southern Africa is on fire, too.

We are hitting climate tipping points ahead of schedule and it’s terrifying. pic.twitter.com/rkJIU13rUG

— Pawel Wargan (@pawelwargan) August 26, 2019

Podľa satelitných dát malo byť množstvo ohňov ešte minulý týždeň v priebehu dvoch dní omnoho väčšie práve na africkom kontinente. Zatiaľ čo Brazília bojovala s 2127 ohňami, v Kongu sa ich vyskytlo 3396 a v Angole dokonca 6902.

V prípade Afriky nie je isté, o aký druh a rozsah ohňa ide. Môžu sa vyskytovať v trávnatých porastoch, ale aj lesoch. NASA však dodáva, že takéto požiare počas leta nie sú v strednej časti kontinentu ničím nezvyčajným.

Farmári častokrát zakladajú ohne na poliach, aby tak odstránili nežiadané porasty. To ale neznamená, že všetky z oblastí znázornených na satelitnej fotografii sú miestami regulovaného hospodárskeho vypaľovania. Ako udáva Global Forrest Watch, na území Angoly v priebehu mesiaca jún narátali až neuveriteľných 67,162 ohňov.

Pozri aj:

Pľúca našej Zeme sú v plameňoch. Nemusí to však znamenať len zlé správy

Zmienené zámerné vypaľovanie území je značne prínosné pre pôdu, ktorá z popola získava množstvo prospešných živín a hnojiva. NASA ale upozorňuje, že vietor či búrky dokážu zvrátiť na prvý pohľad regulovaný oheň a podpáliť aj okolie. Nekontrolovane rozširujúci sa oheň je potom veľmi náročné uhasiť.

Dym, ktorý vplyvom ohňa vzniká, je neskôr príčinou znečisťovania ovzdušia a zvyšovania úrovne skleníkových plynov v atmosfére. Výnimkou nie sú ani odlesňovanie, erózia pôdy či ničenie biodiverzity v krajine.

Svoje znepokojenie so situáciou vznikajúcou v Angole a Kongu vyjadrujú aj užívatelia na sociálnych sieťach. Súčasťou sú kritiky smerované na fakt, že väčšina pozornosti je smerovaná práve na Amazonský prales.

Jeden z príspevkov na sociálnej sieti Twitter dokonca obviňuje francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona z ignorovania požiarov v Afrike po tom, čo označil ohne v Južnej Amerike za „medzinárodnú krízu“. Macron je ale len jedným z mnohých svetových lídrov, ktorí vyjadrili svoje znepokojenie so vzniknutou situáciou.

Ďalším je napríklad americký herec Leonardo DiCaprio, ktorý prostredníctvom svojej organizácie Earth Alliance organisation podporil sumou 5 miliónov dolárov päť lokálnych organizácií bojujúcich s ohňami v Južnej Amerike. To, či si aj africký kontinent vyslúži podobnú mieru pozornosti zostáva zatiaľ otázne.

Pozri aj:

Lesy naprieč celým svetom horia. Ako s ničivými požiarmi bojuje Európa?

unilad.co.uk