Otázky na poho­vore, na ktoré by sa mali slo­ven­skí zamest­ná­va­te­lia konečne vykaš­ľať

Pokiaľ pat­ríš do tejto sku­piny, skús klásť otázky k veci, k práci a nasle­dov­ným sa vyhni.

Kde sa vidíte o 5 rokov?

Pokiaľ tvoja firma nie je úplný sen kaž­dého zamest­nanca, tak sa o 5 rokov vidím kde­koľ­vek inde. Na túto otázku aj tak reálnu odpo­veď nedos­ta­neš, keďže zamest­na­nec nechápe, čo od neho chceš počuť, tak ti vtie­ravo odpo­vie, že vo vašej firme, prí­padne niečo neut­rálne.

Aké sú vaše slabé stránky?

Naozaj oča­ká­vaš, že ti budúci zamest­na­nec povie, že je kon­fliktný typ, často mešká a je lenivý? Väč­ši­nou odpo­vie žiadne alebo si vymyslí niečo, čo je v pod­state pozi­tívne.

Poze­rám, že nie ste z odtiaľto, nebude vám vadiť dochá­dza­nie?

Pokiaľ zamest­na­nec uve­die v živo­to­pise trvalé byd­lisko, ktoré je 150 kilo­met­rov od miesta, kde si hľadá zamest­na­nie, prav­de­po­dobne tam už býva alebo sa tam chystá bývať a dochá­dza­nie každý deň by mu roz­hodne robilo prob­lém. Táto otázka je teda úplne zby­točná, ale žiaľ častá.

Aké je vaše vysní­vané zamest­na­nie?

Prij­meš zamest­nanca, ktorý povie niečo úplne iné, než bude jeho náplň práce? Mys­líš, že nie­kto sníva naprí­klad o tom, že bude odpo­ve­dať na e-maily nahne­va­ným zákaz­ní­kom?

Aká je vaša pred­stava platu?

Plat by mal byť uve­dený už v inze­ráte, pokiaľ si fér firma a nepod­hod­no­cu­ješ zamest­nanca. Pokiaľ plat neuve­dieš v inze­ráte a napí­šeš, že sa ho uchá­dzač dozvie na poho­vore, tak mu ho povedz ty a nepý­taj sa. Uchá­dzač nevie, aký máte obrat a koľko si môžete dovo­liť vyčle­niť na zamest­nanca a je možné, že sa hlási na prácu, ktorú pred­tým nero­bil, čiže nemá pred­stavu, ako je ohod­no­tená a keďže prácu potre­buje, prav­de­po­dobne povie niž­šiu sumu, než by chcel.

Máte pekné vlasy/oči/hocičo.

Ďaku­jem, ale neprišla som na poho­vor do bor­delu, ale do seri­óz­nej firmy. Kom­pli­menty a žoviálne vtipy si nechaj na doma. Na poho­vor nepat­ria.

Chys­táte sa mať deti? Ste vydatá?

Osobné otázky tiež nepat­ria na poho­vor a smrdí to tro­chu dis­kri­mi­ná­ciou. Pôsobí to tak, že chceš zamest­nanca, ktorý sa bude veno­vať iba práci a súkromný život odloží bokom. Prí­padne, že ti zamest­nan­kyňa neodíde na mater­skú.

Prečo by sme mali zo všet­kých uchá­dza­čov vybrať práve vás?

Uchá­dzač o zamest­na­nie tých ostat­ných prav­de­po­dobne nepozná, takže to nevie reálne posú­diť. A tak­tiež sa doč­káš iba nauče­nej odpo­vede s jeho kva­li­tami, ktoré si naj­skôr pre­čí­tal vo vzore moti­vač­ného listu na pro­fe­sii.

Ako veľmi chcete v tejto firme pra­co­vať?

Odtiaľto až po koniec miest­nosti – tak veľmi.

Ako by vás defi­no­vali vaši pria­te­lia?

Neviem. Spý­taj sa ich. Opäť nastu­puje vynú­tená samo­chvála a nikto ti nepo­vie, že moji pria­te­lia by pove­dali, že na všetko len pin­dám, nemám rada ľudí a nezná­šam prácu v kan­ce­lá­rii.

Ak máš skú­se­nosti s ďal­šími nevhod­nými alebo zby­toč­nými otáz­kami na poho­vo­roch, napíš nám ich do komen­tá­rov.

Pozri aj: Skvelý počin priamo z Turecka. Schválili zákon, na ktorý čakali starí rodičia celé roky

StartItUp.sk