Mikroplasty ovplyvňujú kraby pustovníky pri výbere vhodnej ulity. Tvrdia to výskumníci v novej štúdii, ktorú publikovali v žurnále Biology Letters.
správy od nás budete mať ako prví.
„Bežné kraby pustovníky obyčajne hľadajú vždy lepšiu ulitu. V našej štúdii sme zistili, že keď sme im ponúkli lepšiu ulitu, väčšina krabov vystavených mikroplastom neurobila optimálne rozhodnutie,“ uviedol spoluautor výskumu Gareth Arnott z Queen’s University Belfast.
Mikroplasty, teda kúsky plastov veľké maximálne päť milimetrov, sa nachádzajú v hĺbkach oceánov a končia v telách rôznych živočíchov. Majú dopad aj na rast a rozmnožovanie niektorých zvierat.
Arnott a jeho kolegovia vložili 29 samíc kraba pustovníka do nádoby s morskou vodou, riasami a polyetylénovými guľôčkami s priemerom štyri milimetre a s podobnou koncentráciou, akú možno pozorovať vo voľnej prírode.
Ďalších 35 samíc vložili do podobnej nádoby, no bez guľôčok. Po piatich dňoch ich vypustili z nádob. Predtým zvieratá vybrali z ich ulít a dali im nové, ktoré boli zámerne približne o polovicu menšie, ako by potrebovali.
Po dvoch hodinách v novej ulite vložili každého kraba do hlbokej misky s morskou vodou a tím im ponúkol novú ulitu, tentoraz ideálnu k ich hmotnosti. Zistili, že 25 krabov, ktoré neboli vystavené mikroplastom, preskúmalo optimálne ulity a 21 z nich, teda 60 %, sa v nich aj udomácnilo.
Kraby, ktoré boli vo vode s guľôčkami, začali skúmať nové ulity o niečo neskôr, pričom celkovo sa ich k tomu odhodlalo desať kusov, z ktorých deväť, teda 31 %, sa aj presťahovalo.
Vedci na základne výskumu zistili, že mikroplasty zrejme majú vplyv na kognitívnu funkciu krabov. „Výber vhodnej ulity je príkladom kognitívneho procesu, počas ktorého zviera zozbiera informácie o ulite a rozhodne sa, ako tieto informácie použije,“ objasnil Arnott.
Vedci majú pred sebou ešte veľa práce
Chcú napríklad zistiť, či rôzne druhy plastov majú podobný vplyv na kraby. Arnott dodal, že štúdia sa zamerala na zvieratá len v laboratórnych podmienkach a nie je jasné, či opísané zmeny správania možno pozorovať aj vo voľnej prírode. „Naše zistenia naznačujú, že to môže mať dlhodobý dopad v prírode, no musíme na tom ešte popracovať,“ vyjadril sa.
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok
Ničivý výbuch zmenil luxusný hotel na dom hrôzy. Je tam vraj brána do pekla, ubytujete sa v ňom aj dnes
Vybrali sme sa do Chorvátska v septembri. Našli sme tu pláž prezývanú Dubaj, cesta autom nás vyšla poriadne draho
Najzachovalejšie múmie sveta sú deti. Po 500 rokoch stále vyzerajú, akoby spali, opili a nadrogovali ich
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov













Nahlásiť chybu v článku