Nie každý príbeh mal šťastný koniec a tie najťažšie v nej doznievali ešte dlho. „Určite. Hlavne tie, kde sa nepodarilo nájsť súrodencov, alebo keď sa druhá strana odmietla stretnúť,“ povedala. „To mi bolo nesmierne ľúto,“ dodala. Často sa cítila ako detektív, ktorý skladá jednotlivé kúsky dohromady. „Častokrát som sa cítila ako taký malý detektív, ktorý sa snažil prísť veciam na kĺb a vyriešiť, kde je pes zakopaný,“ opísala.
správy od nás budete mať ako prví.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Myšlienky si niesla aj domov. „Niekedy som si ten príbeh „v hlave dokončovala“ aj po návrate domov,“ priznala. O to silnejšie boli momenty, keď sa ukázal zmysel celej práce. „Ale bolo úžasné vidieť návraty po roku a zistiť, že naša robota mala zmysel,“ zdôraznila. „Vidieť mamy, ktoré po desiatkach rokov našli svoje deti, alebo súrodencov, ktorí si k sebe okamžite našli cestu… To ma neskutočne napĺňalo,“ dodala.
Citlivosť, ktorá bola nevyhnutná
Pri takýchto príbehoch bolo kľúčové voliť slová opatrne a citlivo. „Boli prípady, kedy som musela vážiť každé slovo, aby som im neublížila, aby sa otvorili, boli úprimní, a aby som aj neprezradila, kto je na druhej strane,“ vysvetlila. Náročnosť tejto práce však vyvažovala jej jedinečnosť. „Takže bolo to náročné, ale mňa bavilo, práve to, že to bolo vždy neopakovateľné, vždy nové a s neistým koncom. Dobrodružstvo (úsmev),“ prezradila.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Lekcia pokory a ľudskosti
Skúsenosť s reláciou ovplyvnila aj jej pohľad na ľudí. „Určite ma to naučilo menej posudzovať ľudí,“ priznala. „Robiť nejaké unáhlené uzávery z prvého dojmu a myslieť si, že tento je taký a tamten je onaký,“ hovorila. Dnes vníma viac súvislosti a okolnosti. „Som tolerantnejšia k ľudským slabostiam, nikdy nevieme, v akých okolnostiach ten človek sa pohyboval, vyrastal a prečo sa tak správa, ako sa správa,“ vysvetlila.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Sama priznáva, že ju táto skúsenosť zásadne ovplyvnila a zmenila jej pohľad na život. „Ja vždy hovorím, že ma to tak poľudštilo,“ vyjadrila sa. „Vďaka Pošte vnímam ľudí, vnímam svet oveľa citlivejšie a veľmi si vážim to, čo som dostala do vienka, aké šťastie som mala v živote,“ uzavrela Katarína.
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok












Nahlásiť chybu v článku