Lapšinova návšteva v Karabachu sa uskutočnila pred niekoľkými rokmi a pricestoval tam z Arménska, vysvetlila agentúra RIA Novosti.
Agentúra AP citovala Lapšinovho advokáta Eduarda Černina, podľa ktorého sa jeho mandant proti dnešnému rozsudku súdu odvolá. Vzhľadom na to, že prokurátor žiadal pre Lapšina trest odňatia slobody vo výške 6,5 roka, Černin dnešné rozhodnutie označil za „viac ako dobrý rozsudok“.
Advokát dodal, že Lapšin dúfa, že bude vydaný do niektorej z krajín, ktorých je občanom. Lapšin má podľa agentúry RIA Novosti ruské, izraelské a ukrajinské občianstvo. Advokát pre RIA Novosti spresnil, že medzinárodné dohovory umožňujú, aby si Lapšin odpykal svoj trest v niektorej z nich.
Lapšina zadržali koncom roku 2016 v bieloruskom Minsku na základe žiadosti Azerbajdžanu, ktorý ho zaradil na „čierny zoznam“ s menami ľudí, čo vycestovali do medzinárodne neuznanej republiky Náhorný Karabach bez toho, aby ich cestu schválili úrady v Baku.
Autonómna oblasť Náhorný Karabach je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, ale v roku 1988 v Stepanakerte oznámili jej vystúpenie z vtedajšej Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky. Vo vojenskom konflikte, ktorý potom vypukol, Azerbajdžan stratil kontrolu nad týmto územím.
Rokovania o pokojnom urovnaní tohto konfliktu sa začali v roku 1992: Azerbajdžan na nich trvá na zachovaní svojej územnej celistvosti. Záujmy Náhorného Karabachu na rokovaniach zastupuje Arménsko, keďže neuznaná republika nie je na ne prizvaná.
Od roku 1994, keď sa skončila vojna za odštiepenie Náhorného Karabachu od Azerbajdžanu, je tento región pod kontrolou ozbrojencov, ktorí o sebe tvrdia, že sú príslušníkmi miestnej arménskej menšiny. Azerbajdžan však deklaruje, že ide o príslušníkov arménskej armády.
TASR
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku