No na(ne)šťastie, človek nebol stvorený na to, aby bol dokonalý a dokonalá nie je ani naša myseľ. Neraz nás oklame, ani si to nestihneme uvedomiť. Vytvára falošné spomienky, skresľuje realitu, ale aj náš náhľad na budúcnosť. Mozog však spracúva milióny podnetov každú sekundu, takéto chybičky sú preto odpustiteľné.
Každý vám číta myšlienky
Tento klamlivý dojem nás postihuje celkom bežne. Predstavte si, že práve stojíte v rade v potravinách, asi pred hodinou ste sa pohádali s manželkou a stále vás to hnevá. Väčšina z nás si myslí, že ostatní vedia, čo sa stalo, a čo sa nám odohráva v myšlienkach. Alebo keď máte príhovor, máte pocit, že všetci vedia, ako veľmi sa vám trasú kolená. Keď však stojíte za rečníckym pultíkom, možno to nikto ani nepostrehne. Nikto vám totiž myšlienky nečíta, sme však natoľko zvyknutí neustále v mysli analyzovať svoje pocity, že si myslíme, že k nim má rovnaký prístup každý. Nezabúdajte však, ľudia vám do myšlienok nevidia.
Všetci vedia o každom vašom trapase
Tento trik dokáže byť mimoriadne nepríjemný, no náš mozog nás dokáže presvedčiť o tom, že ľudia pozorujú každý náš krok a všimnú si aj ten najmenší prešľap, nehovoriac o väčších trapasoch. Máme dojem, že vtedy sa na nás pozerá každý, ako keby na nás svietil ten najsilnejší reflektor. Každý z nás však má zlé dni a neznamená to, že o tom všetci vedia a budú si to pamätať aj o desať rokov.
Koho nemáme radi
Všimli ste si, že ak niekoho nemáte radi, vadí vám úplne všetko, čo robí? Je neznesiteľné, ako prežúva, ako sa tvári, ako sa oblieka. Aj v tomto prípade sa však s vami zahráva váš mozog. Aby totiž vlastnosti osoby zapadli do rámca, ktorý sme si vytvorili, mozog skreslí realitu a sústredí sa len na to zlé. Je pravdepodobné, že ten človek má v sebe veľa dobrého, v tom momente však na to akosi zabúdame.
Sledujeme príkazy
O Milgramovom experimente, kde ľudia dávali na povel svojim „obetiam“ elektrošoky, ste už iste počuli. Experiment vyvoláva búrlivé diskusie ešte aj dnes a je radený medzi neetické, výsledky však hovoria jasne. Ak má človek pocit, že nad ním stojí autorita, je pravdepodobné, že splní akýkoľvek príkaz. Je otázne, kto a do akej miery, mozog nás však občas rád oklame a napovedá nám, že niet inej cesty, len autoritu poslúchnuť.
Prispôsobujeme sa
Všimli ste si niekedy, že sa správaním prispôsobujete tomu, s kým práve ste? Napríklad, keď ste niekde so skupinkou priateľov, je pravdepodobné, že máte vytvorený vlastný systém komunikácie, interný humor a zvyky. Mnohé štúdie dokazujú, že časom sa dokonca môžu členovia skupiny, ktorí sú si blízki, začať na seba podobať aj výzorom. Zdá sa teda, že nie vždy sme takí jedineční, ako si o sebe radi myslíme.
Nájdete sa v každom teste
Nech už si urobíte akýkoľvek test osobnosti, čiastočne sa väčšina z nás nájde v každom z nich. Opäť nás však len klame mozog a tomuto javu sa hovorí Barnum efekt. Ten zapríčiňuje, že aj keď sú výsledky testov konštruované všeobecne, zdá sa nám, akoby nám boli šité na mieru.
Sociálne vodítka
Tento jav je nebezpečný najmä u ľudí, ktorých trápia úzkosti, no aj vám sa už možno stalo, že sa v miestnosti niekto zo skupiny ľudí zasmial a vy ste nadobudli pocit, že sa určite smeje na vás – pritom je pravdepodobné, že sa vás to, na čom sa osoba smiala, vôbec netýka. Podobne je to aj v iných prípadoch, napríklad, keď idete po ulici a z každého gesta usudzujete, že vás niekto súdi.
Čo hovoríte?
Každému sa stane, že sa mu pošmykne jazyk a namiesto plánovaného slova povie niečo iné. Hovorí sa tomu freudiánske prešmyčky, ktoré sú neraz vnímané ako okno do mysle človeka. Opäť sa to však s nami len zahráva náš mozog a deje sa to najmä vtedy, keď je človek unavený a nesústredí sa. Freud tvrdil, že takýmto spôsobom sa človek preriekne a vyzradí to, čoho sa najviac bojí a odmieta to pripustiť.
Nech už sa teda dostanete do akokoľvek trápnej situácie, pamätajte, že ju tak vníma menej ľudí, ako si myslíte a nikto si to nebude pamätať naveky.
bustle
Nahlásiť chybu v článku