Demokratické štátne zriadenie okrem iného prináša možnosť voľby. Vybrať si kto, poprípade aj ako dlho bude v krajine vládnuť. V Bielorusku, často obrazne nazývanom poslednou európskou diktatúrou, to však neplatí. Alexandr Lukašenko vyhral boj o prezidentské kreslo po 24 rokoch vlády už po šiestykrát. Voľby, s otáznou hodnovernosťou, v Bielorusku vyvolali vlnu protestov, ktoré polícia aktuálne rozháňa vodnými delami a slzotvorným plynom. Minsk hlási jednu obeť, pre blackout internetu však svet zatiaľ nemá ucelené informácie.
Desiatky, možno stovky zadržaných. Neznámy počet zranených a podľa informácií ľudskoprávnej organizácie Viasna minimálne jedna ľudská obeť. Bieloruské ministerstvo vnútra však správu o smrti protestujúceho odmieta. Podľa ľudskoprávnych aktivistov však mal pri zrážke zásahového vozidla polície zomrieť jeden človek, ďalší traja mali utrpieť zranenia. Násilné strety s políciou priniesli demonštrácie obyvateľov Bieloruska, ktorí po prezidentských voľbách volajú po transparentnom prepočítaní hlasov.
Posledný európsky „diktátor“
Prezidentské voľby v Bielorusku vyhral Alexandr Lukašenko. Nie tesne, ale s výrazným náskokom 80,2 %. Nie druhý, tretí ani štvrtý, ale hneď šiestykrát v rade. Lukašenko je prezidentom Bieloruska od roku 1994, ak sa nič nestane, ostane ním do roku 2025. Voľby boli označené za nedemokratické, opozícia hovorí o ich zmanipulovaní. V Bielorusku sa to nestalo prvý, druhý ani tretíkrát. V krajine sa slobodné voľby nekonali od roku 1995. Demonštrácie zvolávané opozíciou boli doteraz vždy potlačené alebo rozohnané. Zdá sa, že zmenu pomerov v Bielorusku neprinesú ani tieto prezidentské voľby, konštatovala AFP.
Vodné delá a slzotvorný plyn
Po zverejnení prvých exit-pollov a priebežných výsledkov vyšli do ulíc bieloruských miest demonštranti, v najväčšom počte v hlavnom meste Minsk. Podľa agentúry RIA Novosti policajti pri svojom zásahu na Námestí víťazstva použili zábleskové granáty. Prívrženci opozície odpaľovali svetlice a hádzali ich smerom k bezpečnostným silám. Pri stéle Minsk, pamätníku v centre bieloruskej metropoly, polícia voči demonštrantom použila slzotvorný plyn a následne ich začala zatýkať, dodala RIA Novosti.
Agentúra TASS v nedeľu podvečer informovala, že krátko pred zatvorením väčšiny volebných miestností polícia pre peších prehradila vstupy na Námestie nezávislosti v centre Minska, kde sa nachádza aj úrad vlády a sídlo Ústrednej volebnej komisie. Mnohé médiá v nedeľu popoludní zverejnili fotografie a videá, ako na niektorých uliciach Minska stoja kolóny policajných skriňových nákladných áut, vodné delá i autobusy. Ako informoval bieloruský spravodajský portál TUT.by, vodiči týchto vozidiel na otázku, prečo sú tam, odpovedali, že „idú rozháňať demonštrantov“.
Počas nedeľných prezidentských volieb v Bielorusku a následných protestov, ktoré vypukli po oznámení tzv. exit-pollov, bolo políciou zadržaných vyše 100 osôb. Väčšina zo zadržaných sú volební pozorovatelia alebo novinári. S odvolaním sa na údaje centra pre ľudské práva Viasna o tom v noci na pondelok informoval spravodajský portál Meduza.io. Podľa Viasny bolo v Minsku zadržaných najmenej 54 ľudí a v regiónoch ďalších najmenej 72 osôb.
Blackout médií
V Bielorusku nefunguje žiaden z webov významných médií. Od nedele večer nefunguje, alebo len s problémami webová stránka štátnej agentúry BelTa, najväčší nezávislý portál TUT.by, ako aj médiá ako Naša Niva, Onlajner, Belorusskij partizan. Bieloruský politológ Arťom Šrajbman tvrdí, že oficiálnym výsledkom volieb v Bielorusku neverí takmer nikto. „Možno len neveľká skupina prívržencov vlády,“ uviedol v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy.
Nahlásiť chybu v článku