Jupiter alebo Jovis (lat. Iuppiter) bol najvyšší starorímsky boh. Neskôr bol stotožnený so starogréckym Diom. Bol to syn Saturna a Neptúnov brat.

Rímska mytológia bola súčasťou rímskej kultúry. Bola prevzatá od iných národov, základ tvorí grécka mytológia. Hlavnými bohmi boli pôvodne grécki bohovia, ktorí boli iba premenovaní.

Mars bol starorímsky boh vojny a poľných prác. Jeho grécky ekvivalent sa volal Ares.

Juno bola hlavná bohyňa v starovekom Ríme (v starovekom Grécku sa volala Héra, Etruskovia ju nazývali Uni). Juno bola kráľovná bohov. Bola sestrou a manželkou vládcu všetkých bohov - Jupitera a matkou Héby, Vulkána a Marsa a patrila k najdôležitejším postavám starorímskeho náboženstva. Spolu s Jupiterom a Minervou bola členom Triády.

Saturn alebo Saturnus bol starorímsky boh roľníctva, úrody a času. V starovekom Grécku bol boh času Kronos, s ktorým bol Saturn neskôr stotožňovaný.

Juno, rovnako ako Jupiter, mala schopnosť vrhať blesky. Často býva vyobrazená so zbraňou v ruke a v plášti z kozej koži, čo bola časť oblečenia, ktoré si rímski vojaci obliekali k ťaženiu.

Bakchus, ale aj Dionýzos, bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy.

Kupido, nazývaný tiež Amor, bol bohom rímskej mytológie, ekvivalent k Erosovi.

Mars bol starorímsky boh vojny a poľných prác. Rimania ho pokladali za otca Romula a Rema.

Pluto bol starorímsky boh podsvetia - náprotivok ku gréckemu Hádovi. Na rozdiel od Háda bol však aj bohom podzemného bohatstva, všetkých kovov a drahých kameňov, čo sa skrývali pod zemou.