Na chrbte má plne funkčnú helmu zloženú z piatich častí (štyri krídla a obrovská žľaza), zverák a hák. To všetko slúži na zachytenie samičky na ôsmich miestach počas párenia. Vedci špekulujú o tom, či sa týmto „zakliesnením“ spoločne presúvajú medzi jaskyňami na netopieroch.
„Presun iba jedného pohlavia medzi jaskyňami je pri týchto vzácnych druhoch veľmi problematický,“ vysvetlil Vršanský. Podľa jeho ďalších slov, morfologicky je to zrejme najbizarnejší šváb. „Myslíme si, že aj zviera všeobecne, ktoré kedy bolo objavené,“ dodal.
Šváb nájdený vo vietnamskej lávovej jaskyni Tan-Phu je extrémne malý, čiastočne priehľadný a s veľmi veľkou hlavou. Pravdepodobne je to proporcionálne najväčšia hlava, akú niekedy šváb mal. Má extrémne dlhé nohy. Najzaujímavejšou časťou tela je jeho zadná strana s helmou. Neinvazívne CT, ktoré urobil v Ústave merania SAV Miroslav Hain, ukázalo aj stravu odlišnú od väčšiny švábov – spóry húb v zažívacom trakte.
Šváb sa vyskytuje v geologicky pomerne mladých jaskyniach – mladších ako 2,6 milióna rokov. „Aj molekulárna analýza vedená manželmi Kúdelovcami na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave poukazuje na nedávny vznik zložitej stavby tela tohto unikátu,“ doplnil Vršanský.
Tretím dôkazom o živote tohto komplikovaného tvora je prítomnosť zvyškov pigmentu a plne pigmentované zvyšky po zložených očiach. Ide o žijúci druh švába a vyvracia domnienku o konzervatívnosti švábov, čiže o ich evolučnej nemennosti alebo stabilite. „Tempo ich evolúcie je porovnateľné s najrýchlejšie sa vyvíjajúcimi chrobákmi. Líši sa len tempo vymierania a to vytvára dojem nemennosti,“ dodal o najnovšom výskume Vršanský.
Výsledky štúdie už publikoval časopis Zootaxa a preberá ich jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov – New Scientist.
Pozri aj: Konečne dobyjeme Mars? NASA získala rozprávkový rozpočet a plánuje veľkolepé misie
TASR
Nahlásiť chybu v článku