Kým v roku 1973 u nás žilo okolo 3700 jedincov, dnes je ich menej ako 900. Hlucháň patrí medzi najrýchlejšie ubúdajúce lesné druhy a je zaradený do kategórie silne ohrozených druhov v rámci červeného zoznamu vtákov Slovenska.
„V Strážovských vrchoch, Vtáčniku, Považskom Inovci, Čergove a Javorníkoch hlucháne už vyhynuli. Posledné jedince dožívajú v Kremnických vrchoch, Malej Fatre, vo Volovských vrchoch, v Slovenskom raji a na Poľane. Prudký pokles početnosti nastal aj v Nízkych Tatrách, ktoré sú kľúčové pre prežívanie druhu a vyskytuje sa tu jadrová populácia druhu,“ hovorí Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Hlavnou príčinu poklesu populácie hlucháňa má byť intenzívne lesné hospodárenie spojené najmä s rozsiahlou asanačnou ťažbou prirodzených horských lesov. „Len v Nízkych Tatrách bolo za posledných desať rokov vyťažených viac ako 6700 ha horských smrekových lesov, ktoré tvorili vhodný životný priestor pre hlucháňa. Ťažbou bolo zničených minimálne 24 tokanísk. Približne na 5000 ha boli použité insekticídy na usmrcovanie hmyzu, a to počas reprodukčného obdobia, keď je prežitie kuriatok plne závislé od hmyzej potravy,“ povedal Martin Mikoláš, z občianskeho združenia PRALES, ktorý sa venuje výskumu hlucháňov.
Mimovládne environmentálne organizácie SOS/BirdLife, PRALES a VLK preto vyzývajú na urýchlenú realizáciu opatrení, zameraných na zastavenie poklesu populácie a záchranu hlucháňa hôrneho na Slovensku. Za kľúčové považujú dosiahnuť spoločný záväzok rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva zachrániť hlucháňa. Prioritne odporúčajú na lokalitách, kde sa tento druh ešte vyskytuje, urýchlene zastaviť ťažbu lesov, ktoré preň predstavujú vhodný životný priestor, a realizovať program záchrany tohto druhu.
„V spolupráci s ochranármi, vlastníkmi lesov, ale aj rezortom pôdohospodárstva v súčasnosti pripravujeme programy starostlivosti pre chránené vtáčie územia,“ reagoval hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák. Cieľom programov je podľa jeho slov nastaviť účinný súbor opatrení, ktorými sa dosiahne nárast populácie chránených živočíchov, aj hlucháňa. „Napríklad dodržiavať obmedzenia zberu lesných plodín, uplatňovať osobitný režim obhospodarovania v lesoch, vylúčiť výstavbu lyžiarskych stredísk na hniezdiskách a zimoviskách hlucháňa, zamedziť ďalšiemu členeniu týchto lokalít… Nejde len o plány do budúcnosti. Prvý program pre Chránené vtáčie územie, konkrétne Horná Orava, už schválila vláda v januári tohto roku,“ zhrnul.
Pozri aj: Objavili najvzácnejšieho veľhada, ktorý bol naposledy videný pred vyše 60 rokmi
TASR
Nahlásiť chybu v článku