Slováci si už zrejme zvykli na výrazne znížený počet voľných dní, pretože si vláda povedala, že nám to jednoducho musí stačiť. Cieľom by malo byť naplnenie štátnej pokladnice a jedným z opatrení je aj zrušenie zákazu predaja počas väčšiny štátnych sviatkov. Zmena sa dotkne aj 29. augusta a 1. septembra, teda Výročia SNP a Dňa Ústavy SR.
správy od nás budete mať ako prví.
Slováci boli pritom dlhé roky zvyknutí, že aj v tieto dni boli obchody zatvorené a nákup potravín či iné záležitosti si museli vybaviť v iný deň. Išlo o dni, keď bola väčšina Slovákov doma a oddychovala. Teraz je však už všetko inak. Zákaz predaja sa po novom týka len 1. januára (Nový rok a vznik SR), Veľkého piatka, Veľkonočnej nedele a tiež troch vianočných dní, a teda 24. decembra (po 12. hodine), 25. a 26. decembra. Vypadáva napríklad 6. január, 1. november či dokonca aj Veľkonočný pondelok.
Vyjadrenia obchodov
V sobotu 29. augusta a aj v utorok 1. septembra by teda mali byť obchody otvorené, no môže dôjsť aj k nejakým zmenám. My sme sa preto obrátili na jednotlivé reťazce a pýtali sa na otváracie hodiny počas týchto sviatkov.
„Počas sviatkov v dňoch 29. augusta 2026 a 1. septembra 2026 budú predajne Tesco aj čerpacie stanice otvorené podľa štandardných otváracích hodín. Počas týchto dní budú k dispozícii aj služby Tesco Online nákupy a Klikni&Vyzdvihni,“ povedala pre interez PR manažérka siete Tesco Mária Zerzanová.
Prakticky rovnaké vyjadrenie poskytla aj Adriana Maštalircová z Lidla. „Predajne Lidl budú dňa 29. augusta a 1. septembra 2026 otvorené v štandardných časoch. Otváraciu dobu pre konkrétne predajne nájdu zákazníci v Lidl Plus aplikácii a aj na našom webe lidl.sk.“
Rovnakú informáciu o štandardných otváracích hodinách nám potvrdilo aj METRO. „Spoločnosť METRO Slovakia informuje zákazníkov o otváracích hodinách svojich veľkoobchodných prevádzok a čerpacích staníc počas štátnych sviatkov Výročia Slovenského národného povstania 29. augusta a Dňa Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 2026.“
Štandardné otváracie hodiny nám následne potvrdili aj ďalšie reťazce. „Počas sviatkov 29. augusta, 1. septembra a 15. septembra budú všetky predajne otvorené v štandardných otváracích hodinách,“ napísala nám vo vyjadrení Billa a podobne aj Kaufland, ktorý však spomenul jednu výnimku.
„Predajne Kaufland na Slovensku budú v sobotu 29. augusta a utorok 1. septembra otvorené štandardne, a to od 7.00 do 21.00 h. Uvedené otváracie hodiny sa netýkajú našej prevádzky v obchodnom centre Avion, kde sa riadime ich otváracími hodinami,“ potvrdila špecialistka pre externú komunikáciu Paulína Krajíčková.
Oslovili sme aj reťazce COOP Jednota a Biedronka. V prípade odpovede budeme článok aktualizovať.
Opatrenia veľmi nepomáhajú
Aj napriek tvrdým opatreniam vlády, medzi ktoré patrí aj spomínané zrušenie dní pracovného pokoja, to podľa odborníkov nevyzerá so Slovenskom vôbec dobre. Ako sme vás totiž nedávno informovali, rast dlhu vyčerpal fiškálny priestor Slovenska, každá ďalšia kríza bude bolestivejšia. Vyplýva to z novej analytickej publikácie Fiškálny priestor Slovenska 2026, ktorú predstavili predstavitelia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Verejný dlh presahuje 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), hoci bezpečná úroveň je podľa odhadov RRZ pod hranicou 50 % HDP. Bez ďalších opatrení aktuálne dlh smeruje k 75 % HDP do konca tohto desaťročia.
Vyčerpaný fiškálny priestor podľa správy neznamená, že Slovensku bezprostredne hrozí bankrot. Pri ďalšej kríze však bude krajina čeliť fiškálnemu stresu – vyšším úrokom z dlhu, nutnosti prijať rýchle a zásadné konsolidačné opatrenia v ťažkých krízových časoch, a teda nemožnosti dostatočne stabilizovať ekonomiku.
Čo by znamenal bankrot?
V krajnom prípade môže krajina stratiť schopnosť financovať svoje potreby za prijateľných podmienok a bude odkázaná na externú pomoc. Znamenalo by to nielen formálny bankrot, ale predovšetkým výrazný zásah do životnej úrovne obyvateľstva a de facto by došlo k strate fiškálnej suverenity Slovenska.
Správa uvádza, že aktuálny dlh nad 60 % HDP môže pôsobiť ako relatívne nízky v porovnaní s krajinami s oveľa vyšším zadlžením. Slovensko však čelí nepriaznivej kombinácii – dlh dynamicky rastie aj bez ďalšej krízy, rastový potenciál ekonomiky slabne a starnutie obyvateľstva bude zvyšovať výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. Tieto faktory znižujú schopnosť Slovenska stabilizovať dlh, a preto je bezpečná úroveň dlhu v SR výrazne nižšia.
Správa posudzuje veľké systémové šoky popri dlhodobých štrukturálnych tlakoch a rizikách, ako sú strata konkurencieschopnosti, klimatická zmena, investičný dlh, otázniky nad budúcnosťou automobilového priemyslu v Európe či postupné znižovanie prílevu eurofondov. Tieto riziká môžu prichádzať súčasne a navzájom zosilňovať svoje účinky. Napríklad jedna hlbšia recesia v tomto čase by mohla zvýšiť verejný dlh o viac ako 10 % HDP a posunúť ho výrazne nad 80 % HDP.
Nahlásiť chybu v článku