Napätie medzi maďarskou vládou a opozičným Fideszom sa opäť vyostrilo. Vyšetrovacie orgány vstúpili do dátového centra, ktoré prevádzkuje servery strany, aby zaistili jej systémy a databázy. Fidesz tvrdí, že ide o útok, aký krajina od pádu komunizmu nezažila.
Vyšetrovatelia maďarských úradov činných v trestnom konaní v utorok vstúpili do dátového centra, ktoré prevádzkuje servery opozičnej strany Fidesz, s cieľom zaistiť systémy a databázy strany. TASR o tom píše podľa agentúry MTI.
Fidesz hovorí o bezprecedentnom kroku
Šéf komunikácie Fideszu Bertalan Havasi vo svojom stanovisku uviedol, že nič takéto sa v Maďarsku nestalo od pádu komunizmu v roku 1990. Vládna strana Tisza podľa neho zlyhala vo svojej snahe „vymazať Fidesz a odpor voči autokracii politickými prostriedkami“, a preto sa pokúša „zneškodniť Fidesz právnou cestou“.
„Fidesz sa však nepodvolí politickým ani právnym hrozbám; neustúpi a bude čeliť násilnej autokracii strany Tisza,“ zdôraznil Havasi. Maďarský premiér Péter Magyar sa k postupu vyšetrovateľov bližšie nevyjadril. Na Facebooku iba napísal, že očakáva stanovisko prokuratúry.
Vláda obviňuje bývalých predstaviteľov z korupcie
Magyarova vláda obviňuje bývalých vládnych predstaviteľov Fideszu z korupcie. Po víťazných voľbách už parlament schválili balík protikoručpných zákonov, posilnil právomoci protikorupčného Úradu pre integritu a sprísnil pravidlá pre majetkové priznania politikov.
Maďarsko tiež vstúpilo do Európskej prokuratúry a vláda predložila návrh zákona o zriadení Národného úradu na ochranu a vymáhanie majetku (NVVH), ktorého úlohou bude odhaľovanie zneužívania verejného majetku v minulosti, vyšetrovanie korupcie a podpora pri vymáhaní nezákonne nadobudnutého verejného majetku.
Exšéf diplomacie, ktorý medzičasom odišiel z politiky do čínskej automobilky BYD, čelí obvineniam, ktoré Magyar označuje za možné ohrozenie maďarských aj európskych záujmov.
Začalo sa aj vyšetrovanie bývalého šéfa diplomacie
Predseda maďarskej vlády Péter Magyar vo štvrtok na tlačovej konferencii kabinetu potvrdil, že voči bývalému šéfovi maďarskej diplomacie Péterovi Szijjártóovi sa začalo vyšetrovanie podozrenia z jeho spolupráce s Rusmi. S odvolaním sa na server szeretlekmagyaroszag.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Premiér zatiaľ odmietol uviesť podrobnosti o prípade. Povedal iba, že ku kauze je k dispozícii mnoho tajných dokumentov a aj spisov rezortu diplomacie a že nechce ovplyvňovať priebeh vyšetrovania. „Hneď ako budeme mať čo poskytnúť, urobíme to,“ dodal Magyar.
Obvinenia z vlastizrady sa objavili ešte pred voľbami
Server mesiac pred parlamentnými voľbami napísal, že „na základe anonymných informácií predseda Tiszy Magyar podozrieva vtedajšieho ministra zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Szijjártóa z vlastizrady“. Magyar vtedy napísal, že v prípade, že vyhrá voľby a prevezme moc, bude vec okamžite vyšetrená.
Vo svojom príspevku predseda Tiszy na Facebooku napísal: „Podľa aktuálnych informácií minister zahraničných vecí Péter Szijjártó spolupracuje s Rusmi a zrádza maďarské a európske záujmy.“ Magyar dodal, že je to zrada, ktorá sa trestá doživotným väzením.
Podozrenia posilnili informácie o kontaktoch s Lavrovom
Nemenovaný diplomat Európskej únie v marci pre denník Washington Post uviedol, že Szijjártó pravidelne informoval o diskusiách s EÚ svojho moskovského kolegu Sergeja Lavrova. Investigatívny novinár Szabolcs Panyi po tom, čo médiá blízke vláde premiéra Viktora Orbána zverejnili o ňom tajne nahranú diskreditačnú zvukovú nahrávku, zverejnil zvukovú nahrávku údajného rozhovoru medzi Lavrovom a Szijjártóom.
Szijjártó v stredu na sieti Facebook oznámil, že sa vzdáva poslaneckého mandátu získaného v aprílových parlamentných voľbách. Pôsobiť bude ako manažér v čínskej automobilovej spoločnosti BYD. Szijjártó je poslancom parlamentu za stranu Fidesz od roku 2002. O osem rokov neskôr sa stal osobným hovorcom vtedajšieho premiéra Viktora Orbána.
V jeho vládach následne od roku 2014 pôsobil ako minister zahraničných vecí. Vzdanie sa poslaneckého mandátu exminister odôvodnil ponukou od čínskej automobilky BYD, kde bude podľa svojich slov pracovať ako globálny manažér zodpovedný za vonkajšie vzťahy a rozvoj nových obchodných odvetví.
Komunikáciu s Ruskom označil za bežnú prax
Po tohtoročných voľbách sa bývalý šéf maďarskej diplomacie podľa maďarských médií nezúčastňoval na zasadnutiach parlamentu často. Server Telex napísal, že v tomto volebnom období mal druhú najnižšiu účasť.
Szijjártó sa na jar tohto roka roka dostal do centra pozornosti po tom, čo priznal, že pred rokovaniami ministrov zahraničných vecí EÚ aj po nich komunikoval so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktorému podľa médií poskytoval prakticky živé správy o priebehu zasadnutí. Takúto komunikáciu označil Szijjártó za bežnú diplomatickú prax.
Bývalý minister nastúpi do novej práce
Bývalý maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v stredu na sieti Facebook oznámil, že sa vzdáva poslaneckého mandátu získaného v aprílových parlamentných voľbách. Pôsobiť bude ako manažér v čínskej automobilovej spoločnosti BYD. Informuje o tom TASR.
Szijjártó je poslancom parlamentu za stranu Fidesz od roku 2002. O osem rokov neskôr sa stal osobným hovorcom vtedajšieho premiéra Viktora Orbána. V jeho vládach následne od roku 2014 pôsobil ako minister zahraničných vecí. Vzdanie sa poslaneckého mandátu Szijjártó odôvodnil ponukou od čínskej automobilky BYD, kde bude podľa svojich slov pracovať ako manažér zodpovedný za vonkajšie vzťahy a rozvoj nových obchodných odvetví.
Strana TISZA získala ústavnú väčšinu
„Spoločnosť BYD patrí medzi najväčšie úspechy v automobilovom priemysle za posledných 20 rokov a je popredným svetovým výrobcom vozidiel na nové zdroje energie,“ napísal Szijjártó v príspevku na Facebooku. Maďarské zastúpenie firmy BYD pre agentúru MTI uviedlo, že Szijjártó bude zastávať medzinárodnú pozíciu a nebude súčasťou vedenia spoločnosti v Maďarsku.
Strana TISZA pod vedením Pétera Magyara obsadila v aprílových parlamentných voľbách 141 zo 199 poslaneckých kresiel, čím si zabezpečila ústavnú väčšinu. Orbánov blok Fidesz-KDNP získal iba 52 mandátov a po 16 rokoch prešiel do opozície. Zvyšných šesť mandátov získalo krajne pravicové Hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom).
Nahlásiť chybu v článku