Ceny pohonných látok počas 28. týždňa opäť stúpli. Priemerná cena motorovej nafty sa zvýšila o osem centov za liter, cena benzínu o dva centy za liter. Základné palivá sa predávali za najvyššie ceny za posledné štyri týždne a celkovo boli pohonné látky v priemere o 10 % drahšie ako vlani. V piatok o tom informoval Štatistický úrad.
Za základnú naftu si motoristi priplatili osem centov, za prémiové druhy deväť centov za liter. Ceny benzínov stúpli podpriemerne, o dva centy za liter. Priemerný medzitýždňový výkyv pri cenách palív sa v roku 2026 pohybuje na úrovni plus-mínus 2,8 centa za liter paliva. Cena benzínu sa v druhom júlovom týždni priblížila k hodnote 1,70 eura, nafta prekročila hranicu 1,60 eura za liter.
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zostali ceny všetkých druhov sledovaných palív vyššie. Benzín 95 bol drahší o 13,2 %, prémiové benzíny o 9 %, motorová nafta o 9,6 % a prémiová nafta o 8,3 %. Oproti priemeru Európskej únie bol v 28. týždni benzín lacnejší o 16 centov na liter a nafta o 22 centov na liter.
Ceny plynov sa počas 28. týždňa až na jednu výnimku výraznejšie nemenili. Viditeľne klesla cena LPG (skvapalnený ropný plyn), ktorý sa predával za 0,780 eura za liter (medzitýždňovo – 4,8 centa). LNG (skvapalnený zemný plyn) stál 1,885 eura za kilogram (+ 0,8 centa), CNG (stlačený zemný plyn) 1,949 eura za kilogram (+ 0,1 centa).
V cenách pohonných látok hrajú čoraz väčšiu rolu rafinérske marže
Za rastom ceny ropy stojí najmä obnovenie bojov medzi USA a Iránom, ceny pohonných látok však už nekopírujú vývoj ceny ropy tak tesne ako v minulosti. Čoraz väčší význam majú ceny rafinovaných produktov a vývoj rafinérskych marží. Vo svojich komentároch na to upozornili analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš a šéf spoločnosti Malcom Finance Jaroslav Ton.
Podľa Greguša sa rafinérske marže v posledných týždňoch dostali na najvyššie úrovne za približne štyri roky. „Dôvodom je kombinácia viacerých faktorov. Rafinérie na Blízkom východe sa po predchádzajúcich výpadkoch stále nevrátili na plnú prevádzku, ázijské rafinérie naďalej fungujú v obmedzenom režime a situáciu komplikujú aj pokračujúce ukrajinské útoky na ruské rafinérie a exportnú infraštruktúru,“ vysvetlil.
Ton vyčíslil, že ruské oznámenie o zákaze vývozu nafty vytlačilo európsku rafinérsku maržu na rekordných vyše 60 dolárov (52,32 eura) za barel (159 litrov). Historické maximum 64,58 dolára dosiahol aj americký ekvivalent. Okrem marží sú pre slovenských dopravcov a motoristov podľa neho určujúce najmä európske veľkoobchodné ceny tohto paliva a kurz eura voči doláru. „Vyššia cena Brentu sa do nákladov nemusí premietnuť okamžite ani v rovnakej miere, záleží aj na stave zásob a nákupnej politike jednotlivých dodávateľov,“ dodal.
Ekonóm Finaxu Patrik Kindl odhaduje, že v najbližších týždňoch bude cena ropy ďalej rásť, avšak nie takým tempom ani na také úrovne, ako to bolo v počiatočných fázach konfliktu počas apríla a mája. „Kľúčovou kartou pre obe strany zostávajú novembrové voľby v USA (do Kongresu – pozn. TASR), pred ktorými si Donald Trump nemôže dovoliť opätovný prudký rast cien pohonných látok. Bude sa preto pravdepodobne usilovať o ukončenie konfliktu, respektíve o uvoľnenie situácie v Hormuzskom prielive,“ uviedol.
Ton vo svojom komentári vyzdvihol úlohu Číny, ktorá zatiaľ brzdí rast cien ropy. Jej dovoz klesol v júni medziročne o 41,3 percenta na 7,12 milióna barelov denne, najmenej od októbra 2016. „Krajina totiž namiesto nákupu na trhu čerpala zo zásob asi 41 miliónov barelov. Ak začne zásoby doplňovať práve vo chvíli, keď bude Hormuz stále obmedzený, môže sa sama stať ďalším impulzom pre rast cien,“ upozornil.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku