Každý z nás pozná svoj vek podľa dátumu narodenia, ten však málokedy vypovedá o skutočnom stave nášho organizmu. Dvaja ľudia narodení v rovnaký deň môžu mať predsa úplne odlišné zdravie, kondíciu aj riziko vzniku chronických ochorení. Práve preto sa vedci už roky snažia nájsť spoľahlivý spôsob, ako merať biologický vek – teda to, ako rýchlo naše telo v skutočnosti starne. Vyzerá to tak, že sa im to konečne podarilo.
Odhalia, v akej fáze biologického starnutia sa váš organizmus práve nachádza
Ako informuje portál ScienceAlert, nový výskum, ktorý je publikovaný v Nature, priniesol sľubný nástroj. Vedcom sa podarilo vyvinúť biologické hodiny založené na aktivite génov, ktorých cieľom nie je určiť presný dátum smrti, ale odhaliť, v akej fáze biologického starnutia sa organizmus nachádza a aké vysoké je riziko zdravotných komplikácií.
Vedci vysvetlili, že chronologický vek udáva počet rokov od narodenia, ale biologický vek odráža stav buniek, orgánov a celého organizmu. Ovplyvňujú ho viaceré faktory ako genetika, životný štýl, strava, pohyb, kvalita spánku, stres, znečistené životné prostredie aj choroby. Práve preto môžu niektorí starší ľudia žiť zdravý a aktívny život, zatiaľ čo iní bojujú s chronickými ochoreniami.
Doteraz sa vedci pri určovaní biologického veku spoliehali na takzvané epigenetické hodiny, ktoré sledujú chemické zmeny na DNA, ktoré sa počas života postupne hromadia. Hoci ide o významný vedecký nástroj, jeho presnosť nie je vždy ideálna, preto vytvorili novú metódu.
Teraz analyzujú molekuly RNA, ktoré sprostredkúvajú informácie medzi génmi a tvorbou bielkovín. RNA totiž odhaľuje, ktoré gény sú v danom okamihu aktívne a ktoré sú utlmené. Keďže sa aktivita génov počas života prirodzene mení, vytvára akúsi molekulárnu mapu starnutia organizmu.
Tieto nové „transkriptomické hodiny“ dokážu zachytiť jemné biologické zmeny, ktoré môžu naznačovať zrýchlené alebo naopak spomalené starnutie.
Nový výskum je obrovský
Navyše, štúdia je skutočne obrovská. Vedci totiž analyzovali viac než 11-tisíc vzoriek tkanív získaných od štyroch druhov cicavcov – myší, potkanov, makakov a ľudí. Následne porovnávali aktivitu génov v rôznych orgánoch aj typoch buniek. Výsledky ukázali, že mnohé genetické znaky starnutia sú prekvapivo podobné bez ohľadu na druh zvieraťa alebo konkrétny orgán. Čo môže naznačovať, že základné mechanizmy biologického starnutia môžu byť u cicavcov oveľa univerzálnejšie, než sa doteraz predpokladalo.
Vedci zároveň určili skupiny génov, ktoré sú úzko spojené s biologickým vekom. Ako znak pomalšieho starnutia sa ukázala vyššia aktivita génov zodpovedných za obnovu buniek, správne delenie buniek či hojenie poškodených tkanív.
Naopak, zvýšená aktivita génov súvisiacich so zápalmi, bunkovou smrťou alebo poškodením organizmu bola typická pre ľudí a zvieratá s vyšším biologickým vekom a vyšším rizikom zdravotných problémov. Následne z toho vytvorili algoritmus, ktorý dokáže odhadnúť biologické starnutie s vysokou presnosťou.
Presný dátum úmrtia vám nepovie
Vedci však upozornili, že tento nástroj nedokáže človeku oznámiť presný dátum úmrtia, pretože to ani súčasná medicína nedokáže, ale dokáže pomerne presne odhadnúť riziko úmrtnosti a biologický stav organizmu. Odborníci zároveň tvrdia, že nový nástroj im pomôže vo výskume nových liekov a postupov proti starnutiu.
Presný dátum smrti síce odborníci zistiť nedokážu, ale dokážu s istotou povedať, čo môžeme robiť pre to, aby sme žili čo najdlhšie v zdraví. Nedávno sme sa rozprávali s uznávaným gastroenterológom Ladislavom Kuželom, ktorý ľudí vystríha najmä pred fajčením, pitím alkoholu a konzumovaním ultraspracovaných potravín.
Nahlásiť chybu v článku